Knižnica poskytuje aj špeciálne služby pre nevidiacich, prevádzkuje knihársku dielňu, Galériu Artotéka alebo hudobné štúdio. V letnom období prevádzkuje letnú čitáreň U červeného raka, v ktorej sú noviny a časopisy. V rámci bratislavského Kultúrneho leta sa tam konajú rôzne akcie.
Od jej slávnostného otvorenia uplynie v stredu 1. októbra 125 rokov. Bratislavská Mestská knižnica bola druhou verejnou knižnicou v Rakúsko-Uhorsku. Knižnica podobného druhu fungovala od roku 1891 len v Prahe, nemala ju Viedeň ani Budapešť.
Pre verejnosť ju 1. októbra 1900 slávnostne otvoril mešťanosta Tivadar Brolly. V tom čase niesla názov Mestská knižnica slobodného kráľovského mesta Bratislavy. Pred ňou fungovala v Bratislave súkromná požičovňa kníh, ktorú na Hlavnom námestí koncom 18. storočia zriadil kníhkupec Jozef Landes.
V 19. storočí pôsobila v Bratislave aj šľachtická Apponyiovská bibliotéka, ktorá obsahovala približne 30.0000 zväzkov a mala do nej prístup aj verejnosť. Po smrti jej knihovníka Karola Grubera ju mesto odmietlo prevziať do svojej správy, tak ju gróf Apponyi presťahoval do Oponíc.
Vznik Mestskej knižnice súvisel s činnosťou kultúrnych a literárnych spolkov. Jeden z najstarších, Občiansky krúžok (Polgári kör) vznikol v apríli 1848 a pre svojich členov založil aj knižnicu. Na činnosť tohto spolku nadviazal v roku 1861 Národný krúžok (Nemzeti kör), ktorý knižnicu sprístupnil nielen členom, ale aj širšej verejnosti. Národný krúžok sa v roku 1871 premenoval na Krúžok pokrokových občanov (Haladó kör), ale v roku 1898 zanikol.
O záchranu jeho knižnice sa postarala knižničná komisia zložená z bývalých členov a predstaviteľov mesta, ktorí prišli s myšlienkou založenia verejnej knižnice finančne podporovanej štátom aj mestom. Myšlienku sa podarilo presadiť u kultúrnych predstaviteľov rakúsko-uhorskej monarchie a bratislavské mestské zastupiteľstvo sa vo februári 1900 uznieslo, že knižnicu prevezme mesto do svojej správy a vytvorí veľkú mestskú verejnú knižnicu prístupnú všetkým obyvateľom mesta.
Po otvorení sídlila knižnica v troch malých miestnostiach na prízemí v bývalej stavovskej snemovni, terajšia budova Univerzitnej knižnice na Michalskej ulici. Prvým knihovníkom bol právnik a novinár dr. Emil Kumlik, ktorý vypracoval aj knižničný poriadok. Knižnica bola otvorená sedem dní v týždni od 11.00 do 12.30 h a popoludní od 16.00 do 19.00 h, v nedeľu od 10.00 do 12.00 h.
Dôležitú úlohu v jej začiatkoch zohral aj Ján Nepomuk Batka, mestský archivár, zanietený pracovník a organizátor na poli kultúry hlavného mesta. V prvých rokoch existencie jej pomáhal riešiť priestorové problémy a následne jej daroval vlastné súkromné zbierky.
Knižnica zažila štyri veľké sťahovania. V roku 1904 sa presťahovala do Primaciálneho paláca. Po druhej svetovej vojne v roku 1946 sa jej sídlom stala budova po zrušenej kaviarni Astória na Suchom Mýte. V roku 1950 sa presťahovala do budovy bývalej Moravskej banky na Obchodnej ulici, kde pôsobila 45 rokov. Do priestorov na Laurinskej ulici sa presťahovala v roku 1995.
V súčasnosti možno nájsť fondy Mestskej knižnice na troch miestach: v budove na Klariskej 16, kde je v rámci úseku odbornej literatúry a študovní aj ojedinelé oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých, v budove na Laurinskej 5, kde je úsek krásnej a cudzojazyčnej literatúry a v budove na Kapucínskej 1-3, kde je úsek umenovednej a hudobnej literatúry a literatúry pre mládež.
Počas svoje existencie zmenila osemkrát svoj názov. Volala sa Mestská knižnica slobodného kráľovského mesta Bratislavy (1900), Verejná knihovňa (1926), Slovenská verejná knižnica mesta Bratislavy (1938), Verejná knižnica mesta Bratislavy (1946), Krajská ľudová knižnica pre Bratislavský kraj (1951), Ústredná ľudová knižnica mesta Bratislavy (1954), Mestská ľudová knižnica (1960). Od roku 1965 nesie názov Mestská knižnica v Bratislave.
Prvú mestskú verejnú čitáreň s kapacitou 100 miest zriadila Mestská knižnica v roku 1923. Samostatné oddelenie pre deti a mládež do 14 rokov vzniklo 28. októbra 1945. V roku 1964 otvorila aj prvé špecializované pracovisko hudobnej literatúry na Slovensku.
Oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých začalo činnosť 8. mája 1991. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnila Lady Diana, princezná z Walesu.
V roku 2005 zatopila voda Úsek krásnej a cudzojazyčnej literatúry, živel zničil takmer 25.000 kníh. Bratislavčania však knižnicu podporili množstvom knižných darov, zbierkami kníh z domácich knižníc, pomohli jednotlivci a mnohé knižnice a inštitúcie nielen z Bratislavy, ale aj zo zahraničia, predovšetkým z Českej republiky.
Zdroj feed teraz.sk
