Saková upozornila, že ministri sa venovali trom hlavným témam – tvorbe fondu EÚ pre konkurencieschopnosť, cieľom zákazu výroby spaľovacích motorov v automobilovom priemysle po roku 2035 a zjednodušovaniu procesov fungovania jednotného trhu EÚ.
Spresnila, že fond pre konkurencieschopnosť by mal mať v budúcom programovacom období rozpočet okolo 450 miliárd eur, pričom súčasné diskusie sa týkajú nastolenia jednotlivých nástrojov tohto fondu.
„Apelujeme na to, aby aj menšie štáty a podnikatelia zo Slovenska sa mohli dostať k týmto zdrojom a nemuseli prekonávať zbytočnú administratívnu záťaž,“ vysvetlila. Dodala, že aj menšie krajiny ako Slovensko chcú byť pri nastavovaní pravidiel vyhodnocovania pre tento fond a čerpania jeho zdrojov, čo znamená nebyť na okraji a nebyť odsúdení „na milosť a nemilosť“ väčších krajín.
„Chceme, aby už v tých prvých debatách komu ako budú fondy delegované, Slovensko zohrávalo významnú úlohu, aby malo rovnako silné slovo ako ostatní. Aby sa našim podnikateľom neušlo iba nejaké malé percento a aby sa prihliadalo na to, aký potenciál má ekonomika každého členského štátu a nestavať len na počte obyvateľov,“ opísala situáciu.
Debaty v oblasti automobilového priemyslu sa podľa jej slov nesú v znamení toho, že veľké členské štáty a „automobilové mocnosti“ ako Slovensko, apelujú na Európsku komisiu, aby ciele dekarbonizácie pre automobilový priemysel prehodnotila a aby trh samotný rozhodol, či sa uprednostní výroba elektromobilov alebo áut so spaľovacím motorom.
„Uvedomujeme si, že výroba elektromobilov je budúcnosť, ale tieto ciele sa musia zreálniť s tým, ako jednotlivé automobilky vedia prejsť na výrobu elektromobilov a či na to budú mať investície,“ odkázala. Ocenila, že sa eurokomisia zaviazala, že do konca tohto roka predloží návrh ako riešiť túto problematiku.
Privítala diskusie o takzvanom „omibuse“, čiže v poradí už šiestom balíku opatrení, ktoré majú zjednodušiť pravidlá a znížiť byrokraciu na jednotnom trhu, čo by mohlo európskym firmám ušetriť 8,6 miliardy eur ročne. Saková však upozornila na prepočty dánskeho predsedníctva v Rade EÚ, podľa ktorých pripravované nariadenia na úrovni Únie môžu zvýšiť záťaž pre podniky do 70 až 80 miliárd eur ročne. To podľa nej znamená, že eurokomisia musí konštruktívnejšie riešiť túto otázku, aby zaistila konkurencieschopnosť EÚ a hlavne, aby prispôsobila lepšie čerpanie eurofondov pre malých a stredných podnikateľov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
