Mladí v SR odchádzajú z rodičovského domu v takmer 31 rokoch

Bratislava 29. septembra (TASR) – Mladí ľudia na Slovensku odchádzajú z rodičovského domu takmer v 31 rokoch, pričom priemerný vek v EÚ je 26,2 roka. Slovensko tak patrí medzi štáty, kde mladí odchádzajú od rodičov najneskôr v Európe. V porovnaní s krajinami V4 je na tom najlepšie Česko, kde je tento priemerný vek na úrovni 27 rokov. Dôležitú úlohu majú v odchode od rodičov aj špecifiká na trhu práce či dostupnosti bývania. Zhodnotil to analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

V severných krajinách EÚ odchádzajú mladí z rodičovského domu v priemere od 21,4 do 21,9 roka života, pričom kľúčovým faktorom v týchto štátoch je podľa analytika aj dostupný trh nájomného bývania, vysoká úroveň sociálnej podpory či kultúrny dôraz na samostatnosť. Naopak pre južnú, strednú a východnú Európu je typické, že mladí zostávajú s rodičmi dlhšie a dôvodom sú vyššie ceny bývania v pomere k príjmom, slabšia dostupnosť nájomného segmentu či tradícia viacgeneračných domácností.

„Mladí ľudia, ktorí vstupujú na trh práce a bývania a chcú sa osamostatniť, čelia prirodzene vyššiemu nadmernému zaťaženiu nákladmi na bývanie. V EÚ 9,7 % populácie vo veku 15 až 29 rokov žije v domácnostiach, ktoré vydávajú aspoň 40 % čistého príjmu na bývanie. Pre porovnanie, v celej populácii EÚ je to 8,2 %. Na Slovensku je tento podiel pri celej populácii 6,4 %, zatiaľ čo pri mladých ľuďoch vo veku 15 až 29 rokov 7,1 %, teda pod priemerom EÚ,“ uviedol Kočiš.

Na Slovensku tak podľa neho vychádza miera nadmerných nákladov u mladých relatívne nízko, pretože veľká časť z nich zostáva bývať s rodičmi, ktorí už majú splatenú hypotéku, prípadne nižšie náklady na bývanie. Neskorý odchod od rodičov však súvisí aj s následným odkladaním uzavretia manželstva alebo rodičovstva. To zase prispieva k dlhodobým demografickým výzvam vrátane nízkej pôrodnosti, pričom práve táto oblasť bude v najbližších rokoch ovplyvňovať ekonomický vývoj v rozvinutých ekonomikách. Analytik zdôraznil, že na zvrátenie tejto situácie sú potrebné nejaké systémové opatrenia, predovšetkým rozvoj dostupného nájomného bývania.

„Významným faktorom aj naďalej ostane kultúrny rozmer viacgeneračného bývania. Obľuba vlastného bývania, neskoršie posuny na realitnom trhu v rámci dedičstva či skutočnosť, že Slovensko patrí medzi krajiny s jednou z najnižších úrovní urbanizácie, budú aj naďalej ovplyvňovať časový rámec osamostatnenia mladých. Impulz môže postupne prísť aj z trhu práce. Vyššie mzdy a zlepšenie pomeru k cenám nehnuteľností či nájomného (vrátane cien energií) môžu trend zmeniť. Na to však bude musieť slovenská ekonomika a pracovný trh generovať vyššiu pridanú hodnotu, čo sa podarí iba s pomocou štrukturálnych reforiem a prorastových opatrení,“ dodal Kočiš.