Dodal, že je to dôležitá stavba z čias tureckých vojen. Vybudovali ju v polovici 16. storočia a postupne od polovice 18. storočia zaniká. Vtedy začali v jej susedstve vznikať prvé rodinné domy a hospodárske objekty. „Tento objekt je unikátny svojimi rozmermi, mohutnosťou, vybudovali ho talianski stavitelia,“ objasnil.
Podľa neho urobili tri archeologické sondy pri jeho západnej stene, pri južnej stene a odkryli aj jeho juhozápadné nárožie. „Archeologickými sondami sme sa dokopali do úrovne okolo roku 1900. Boli tam veľmi mohutné násypy z obdobia 20. storočia,“ spomenul s tým, že v tom čase asanovali obydlia, ktoré sa tam nachádzali. Archeologické sondy v tomto roku zistili aj líce tohto bastiónu, ktorý kompletne vybudovali z kameňa. „To bola jedna z otázok a jeden zo zadaní archeologického výskumu, či mal plášť tehlový alebo kamenný,“ konštatoval Beljak. Archeologickým výskumom sa podľa neho potvrdilo, že plášť tejto stavby bol kamenný.
Bastión Zvolenského zámku je dokumentovaný aj v kartografických materiáloch z obdobia novoveku. Ako prvé vyobrazenie je to z roku 1599 na rytine Willenberga, kde bastión už v plnej hmote stál. Ďalšie vyobrazenia, tentokrát kartografické, sa nachádzajú na mape zo začiatku 18. storočia.
Beljak verí, že výskum bastiónu vo Zvolene bude pokračovať aj budúci rok, aby doplnili informácie o jeho vnútornej zástavbe. Výskum v roku 2025 robil Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. V rámci letnej školy archeológie, ktorú podporil Banskobystrický samosprávny kraj, sa na ňom zúčastnili študenti z univerzity v Budapešti a z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Zdroj feed teraz.sk
