„Myslíme si, že je našou povinnosťou podporiť obyvateľov, ktorí trpia zvýšeným hlukom, najmä z diaľničného prepojenia, ktoré prechádza cez Bratislavu. Trpia hlukom predovšetkým nákladnej, ale aj osobnej dopravy, ak ide neprimeranou rýchlosťou,“ uviedla pre TASR starosta Karlovej Vsi Dana Čahojová.
Mestská časť apeluje na kompetentných, aby zvážili všetky možné dostupné opatrenia na zníženie hlukovej záťaže, ktorá znemožňuje alebo znižuje kvalitu života obyvateľov. So žiadosťou sa obracia na Ministerstvo dopravy SR, Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS) i hlavné mesto. Navrhuje zníženie rýchlosti na Moste Lanfranconi a v Mlynskej doline, výmenu dilatačných uzáverov za gumokovové uzávery, nasadenie tichého asfaltu i realizáciu protihlukových stien.
NDS v reakcii pre TASR ubezpečila, že sa danou témou intenzívne zaoberá, za nevyhnutné považuje pracovať na systémovom riešení. Ambíciou je v maximálnej možnej miere odbremeniť Bratislavu od tranzitnej a nákladnej dopravy, a tak znížiť intenzitu hluku z dopravy. V tejto súvislosti vníma vedenie mesta i mestských častí ako spojencov. „Preto nehovoríme o riešení len pre jednu lokalitu,“ konštatuje v stanovisku, ktoré TASR poskytol hovorca NDS Tomáš Ferenčák.
NDS poukázala na konkrétne výsledky. Pripomenula práce na D1/D4, stavba podľa nej už prináša riešenie. Obchvat Bratislavy odbremeňuje hlavné mesto takmer od 2100 tranzitujúcich kamiónov denne v porovnaní s minulým rokom. Významnú úlohu zohráva podľa nej aj projekt tunela Karpaty, ktorý bol „oživený“. Tým by bolo možné obmedziť tranzit nákladnej dopravy cez Most Lanfranconi.
Na samotnom moste postupne vymieňajú v posledných rokoch mostné závery. Na staromestskej strane sú tri zo štyroch záverov tzv. gumokovové, teda výrazne tichšie ako pôvodné. Posledný mostný záver majú v pláne vymeniť v dohľadnej dobe. „Ale opäť platí, že sa bavíme o čiastkovom opatrení. Preto je nevyhnutné pracovať na systémovom riešení, ktorý pomôže celému mestu,“ podotkol Ferenčák.
Hlavné mesto odkázalo, že kompetentnou je práve NDS ako správca D2 vrátane mosta Lanfranconi a tunela Sitina. V jej gescii je tak aj prípadná výstavba protihlukovej steny či zníženie maximálnej dovolenej rýchlosti. Hoci mesto na to nemá dosah, v prípade rozhodnutia výstavby protihlukovej steny by tento zámer mohlo podporiť.
Pripomenulo zároveň, že protihlukové opatrenia môže realizovať len v miestach, kde je za hluk „zodpovedné“, respektíve je producentom tohto hluku. Týka sa to komunikácií v jeho správe, prípadne v spolupráci s dopravným podnikom v rámci verejnej dopravy. „Všetky ostatné protihlukové opatrenia sú povinní realizovať jednotliví producenti hluku,“ uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla poukazujúc na štátne či súkromné inštitúcie.
Magistrát však potvrdil, že NDS, i rezort dopravy, viackrát žiadali o zníženie maximálnej dovolenej rýchlosti na diaľnici D2, ktorá prechádza zastavaným územím. Považuje to za najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenie na čiastočné zlepšenie situácie. Dlhé roky bola maximálna rýchlosť 90 kilometrov za hodinu (km/h), čo už tak podľa mesta spôsobovalo hluk, k ešte väčšej hlučnosti prispelo zvýšenie rýchlosti na 130 km/h.
„Posledné rokovanie s NDS aj na túto tému sa uskutočnilo v júli,“ podotkol Bubla s tým, že NDS prisľúbila zníženie rýchlosti v tomto území na 80 km/h i výmenu mostných záverov.
Zdroj feed teraz.sk
