Einstein prvýkrát zverejnil svoju rovnicu pred 120 rokmi, 27. septembra 1905. Vzorec zakomponoval do svojej Špeciálnej teórie relativity. Vyjadruje vzťah medzi hmotou a energiou, keďže písmeno „E“ predstavuje energiu, „m“ vyjadruje hmotnosť a písmeno „c“ je rýchlosťou svetla vo vákuu (cca 300.000 kilometrov za sekundu). Rovnica hovorí, že energia hmoty je úmerná jej hmotnosti v pokojnom stave vynásobenej druhou mocninou rýchlosti svetla.
Albert Einstein sa narodil 14. marca 1879 v nemeckom mestečku Ulm. Učil sa hrať na husle, no zaujímali ho prírodné javy. V roku 1901 získal švajčiarske občianstvo, dokončil štúdiá na Polytechnickom inštitúte a zamestnal sa v patentovom úrade. Rok 1905 bol pre Einsteina prelomový. Už ako 26-ročný dospel k svojim kľúčovým fyzikálnym poznatkom, ktoré zverejnil tesne za sebou v nemeckom fyzikálnom časopise Annalen der Physik.
Prvá myšlienka sa týkala Brownovho pohybu častíc v kvapaline. Tento náhodný pohyb spojil s atómami a s ich správaním sa. V ďalšej práci 9. júna 1905 vysvetlil Einstein fotoelektrický jav – teda jav, pri ktorom elektróny v látke vystavenej svetlu či vo všeobecnosti elektromagnetickému žiareniu získavajú vyššiu energiu a môžu sa z tejto látky uvoľniť. Einstein tento jav vysvetlil existenciou svetelných resp. energetických kvánt, ktoré sa dnes nazývajú fotóny.
Poslednou a najvýznamnejšou prácou v roku 1905 sa stala Einsteinova špeciálna teória relativity, ktorú publikoval 27. (podľa niektorých zdrojov 26.) septembra s názvom K elektrodynamike pohybujúcich sa telies.
Špeciálna teória relativity zbúrala dovtedajšie vnímanie prírodných zákonov vychádzajúce predovšetkým z newtonovskej fyziky, a tiež z každodennej skúsenosti. Prelomová bola predstava, že rýchlosť svetla je konečná a nie je možné ju prekonať. Novým a ťažko predstaviteľným poznatkom bolo, že sa telesá v pohybe skracujú (tzv. kontrakcia dĺžky), plynutie času sa predlžuje (dilatácia času) a aj hmotnosť telesa sa líši od hmotnosti v pokojnom stave.
Tieto relativistické efekty sú v bežnom živote prakticky nepozorovateľné, avšak vo fyzikálnych podmienkach mikrosveta či vesmíru tieto účinky nadobúdajú oveľa väčšie rozmery a potvrdili ich aj neskoršie pozorovania. Už hmotnosť elektrónov emitovaných pri rádioaktívnom žiarení (cca 9 percent rýchlosti svetla) je niekoľkonásobná v porovnaní s ich hmotnosťou v pokojnom stave a v kozmickom žiarení (99 percent rýchlosti svetla) približne tisícnásobná.
Vo svojej legendárnej rovnici Einstein vychádzal z predstavy, podľa ktorej má teleso kinetickú energiu súvisiacu s jeho pohybom, potenciálnu energiu, ktorá vyjadruje jeho pozíciu v silovom poli (v bežnom živote sa najčastejšie stretávame s potenciálnou energiou gravitačného poľa). Treťou zložkou je energia obsiahnutá s samotnej hmote v stave pokoja – práve to vyjadruje rovnica E=mc2.
Neskôr Einstein svoje poznatky rozvinul a rozšíril v Teórii všeobecnej relativity, ktorú predstavil v novembri 1915 v sérii prednášok na Pruskej akadémii. Slávu mu prinieslo jej potvrdenie v roku 1918 pri zatmení Slnka. Všeobecná teória relativity položila základy modernej kozmológie.
Einstein dostal v roku 1921 Nobelovu cenu, avšak nie za teórie relativity, ale za objav fotoelektrického javu, hoci ním paradoxne prispel k rozvoju kvantovej fyziky, s ktorou neskôr často polemizoval. Svoj nesúhlas s princípmi kvantovej mechaniky stojacich často na náhodách a pravdepodobnostiach vyjadril známou vetou: „Boh nehrá kocky.“
Albert Einstein zomrel 18. apríla 1955 v Princetone vo veku 76 rokov. Intenzívne pracoval na teórii, ktorá by zjednocovala všetky štyri známe formy polí: Gravitačné, elektromagnetické a tiež slabé a silné interakcie prejavujúce sa vo vnútri atómov. Nepodarilo sa mu však uspieť a s touto výzvou sa dnes pasuje aj súčasná veda.
Zdroj feed teraz.sk
