Einstein prvýkrát zverejnil svoju rovnicu pred 120 rokmi, 27. septembra 1905. Vzorec zakomponoval do svojej Špeciálnej teórie relativity. Vyjadruje vz?ah medzi hmotou a energiou, ke?že písmeno „E“ predstavuje energiu, „m“ vyjadruje hmotnos? a písmeno „c“ je rýchlos?ou svetla vo vákuu (cca 300.000 kilometrov za sekundu). Rovnica hovorí, že energia hmoty je úmerná jej hmotnosti v pokojnom stave vynásobenej druhou mocninou rýchlosti svetla.
Albert Einstein sa narodil 14. marca 1879 v nemeckom meste?ku Ulm. U?il sa hra? na husle, no zaujímali ho prírodné javy. V roku 1901 získal švaj?iarske ob?ianstvo, dokon?il štúdiá na Polytechnickom inštitúte a zamestnal sa v patentovom úrade. Rok 1905 bol pre Einsteina prelomový. Už ako 26-ro?ný dospel k svojim k?ú?ovým fyzikálnym poznatkom, ktoré zverejnil tesne za sebou v nemeckom fyzikálnom ?asopise Annalen der Physik.
Prvá myšlienka sa týkala Brownovho pohybu ?astíc v kvapaline. Tento náhodný pohyb spojil s atómami a s ich správaním sa. V ?alšej práci 9. júna 1905 vysvetlil Einstein fotoelektrický jav – teda jav, pri ktorom elektróny v látke vystavenej svetlu ?i vo všeobecnosti elektromagnetickému žiareniu získavajú vyššiu energiu a môžu sa z tejto látky uvo?ni?. Einstein tento jav vysvetlil existenciou svetelných resp. energetických kvánt, ktoré sa dnes nazývajú fotóny.
Poslednou a najvýznamnejšou prácou v roku 1905 sa stala Einsteinova špeciálna teória relativity, ktorú publikoval 27. (pod?a niektorých zdrojov 26.) septembra s názvom K elektrodynamike pohybujúcich sa telies.
Špeciálna teória relativity zbúrala dovtedajšie vnímanie prírodných zákonov vychádzajúce predovšetkým z newtonovskej fyziky, a tiež z každodennej skúsenosti. Prelomová bola predstava, že rýchlos? svetla je kone?ná a nie je možné ju prekona?. Novým a ?ažko predstavite?ným poznatkom bolo, že sa telesá v pohybe skracujú (tzv. kontrakcia d?žky), plynutie ?asu sa predlžuje (dilatácia ?asu) a aj hmotnos? telesa sa líši od hmotnosti v pokojnom stave.
Tieto relativistické efekty sú v bežnom živote prakticky nepozorovate?né, avšak vo fyzikálnych podmienkach mikrosveta ?i vesmíru tieto ú?inky nadobúdajú ove?a vä?šie rozmery a potvrdili ich aj neskoršie pozorovania. Už hmotnos? elektrónov emitovaných pri rádioaktívnom žiarení (cca 9 percent rýchlosti svetla) je nieko?konásobná v porovnaní s ich hmotnos?ou v pokojnom stave a v kozmickom žiarení (99 percent rýchlosti svetla) približne tisícnásobná.
Vo svojej legendárnej rovnici Einstein vychádzal z predstavy, pod?a ktorej má teleso kinetickú energiu súvisiacu s jeho pohybom, potenciálnu energiu, ktorá vyjadruje jeho pozíciu v silovom poli (v bežnom živote sa naj?astejšie stretávame s potenciálnou energiou gravita?ného po?a). Tre?ou zložkou je energia obsiahnutá s samotnej hmote v stave pokoja – práve to vyjadruje rovnica E=mc2.
Neskôr Einstein svoje poznatky rozvinul a rozšíril v Teórii všeobecnej relativity, ktorú predstavil v novembri 1915 v sérii prednášok na Pruskej akadémii. Slávu mu prinieslo jej potvrdenie v roku 1918 pri zatmení Slnka. Všeobecná teória relativity položila základy modernej kozmológie.
Einstein dostal v roku 1921 Nobelovu cenu, avšak nie za teórie relativity, ale za objav fotoelektrického javu, hoci ním paradoxne prispel k rozvoju kvantovej fyziky, s ktorou neskôr ?asto polemizoval. Svoj nesúhlas s princípmi kvantovej mechaniky stojacich ?asto na náhodách a pravdepodobnostiach vyjadril známou vetou: „Boh nehrá kocky.“
Albert Einstein zomrel 18. apríla 1955 v Princetone vo veku 76 rokov. Intenzívne pracoval na teórii, ktorá by zjednocovala všetky štyri známe formy polí: Gravita?né, elektromagnetické a tiež slabé a silné interakcie prejavujúce sa vo vnútri atómov. Nepodarilo sa mu však uspie? a s touto výzvou sa dnes pasuje aj sú?asná veda.
Zdroj feed teraz.sk
