Šara – bývalý džihádista, ktorého jednotky v decembri 2024 zvrhli dlhoročného prezidenta Bašára Asada – sa v New Yorku už stretol s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a následne má ako prvý sýrsky predstaviteľ po desaťročiach vystúpiť s prejavom na pôde Valného zhromaždenia OSN.
Sýrski predstavitelia deklarovali cieľ dosiahnuť do konca roka vojenské a bezpečnostné dohody s Izraelom, ktorého armáda po Asadovom páde opakovane útočí na sýrske územie.
„Dúfam, že nás to privedie k dohode, ktorá zachová suverenitu Sýrie a zároveň vyrieši časť bezpečnostných obáv Izraela,“ uviedol Šara v New Yorku.
Na otázku, či by sa Sýria mohla pripojiť k tzv. Abrahámovým dohodám, v rámci ktorých Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Maroko v roku 2020 nadviazali diplomatické vzťahy s Izraelom, reagoval Šara zdržanlivo. Vysvetlil, že „Sýria je v inej situácii – krajiny, ktoré sú signatármi Abrahámových dohôd, nie sú susedia Izraela. Sýria bola vystavená viac než tisícu náletov, úderov a vpádov Izraela z Golanských výšin.“
Vyjadril tiež nedôveru voči Izraelu a pýtal sa, či sa neusiluje o rozširovanie svojho vplyvu v Sýrii. Obvinil ho aj z porušovania mierových dohôd s Egyptom a Jordánskom. Dodal, že „vo svete vládne obrovská nespokojnosť aj s tým, čo sa deje v Gaze – a to, samozrejme, ovplyvňuje náš postoj k Izraelu.“
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pritom v nedeľu vyhlásil, že po izraelskej vojenskej ofenzíve proti libanonskému hnutiu Hizballáh, ktoré bolo blízkym spojencom Asada a je podporované Iránom, sa otvára nové okno príležitosti pre mier s Libanonom aj Sýriou.
Šara sa ešte v máji v Rijáde stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý na odporúčanie Saudskej Arábie a Turecka zrušil časť sankcií voči Sýrii – platných počas vlády Asada -, a to aj napriek výhradám Izraela. Šara tento krok privítal a vyzval americký Kongres na úplné zrušenie sankcií, ktoré podľa neho „zaťažujú ľudí už dlho trpiacich pod útlakom bývalého režimu“.
Rubio na stretnutí so Šarom hovoril o vzťahoch Sýrie s Izraelom a vyzval Damask, aby využil šancu na „vybudovanie stabilného a suverénneho štátu“, uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie Tommy Pigott.
Sýria a Izrael sú od roku 1948 formálne stále vo vojnovom stave. Najväčším sporným bodom je Golanské výšiny, ktoré Izrael obsadil v roku 1967 a neskôr anektoval, čo OSN neuznáva. Sýria dlhodobo podmieňuje akúkoľvek mierovú dohodu práve stiahnutím Izraela z Golanských výšin.
Zdroj feed teraz.sk