Dolinaj má vo Valaskej Belej, ktorá bola známa sklárskym remeslom, dielňu Sklený sen, kde staré techniky predvádza verejnosti. Sklu sa podľa svojich slov venuje od roku 1996, začínal ako nevyučený sklár, neskôr vedomosti získaval od sklárov i v niekdajšom podniku Krištáľ. V obci sa venuje fúkaniu skla tradičným spôsobom ako jediný.
Sklárskeho majstra potešil zápis do reprezentatívneho zoznamu. „Potešilo ma, že sa našli ľudia, ktorí sa chytili tejto ťažkej práce. Som hrdý, že máme nadšencov, ktorí to aj za nás ťahajú,“ skonštatoval.
V 17. storočí bolo na Slovensku 130 činných sklární, čo nie sú všetky, predtým, než sa sklárstvo významne zdecimovalo, ich bolo 131, spomenula predsedníčka Komisie História skla pri Slovenskej archeologickej spoločnosti (SAS) pri Slovenskej akadémii vied a zodpovedná manažérka pre zápis slovenského ručného sklárstva do reprezentatívnych zoznamov Slovenska a UNESCO Danica Staššíková-Štukovská.
„Slovenské sklárstvo má veľa objavov, má svojrázne prínosy do európskeho a svetového sklárstva, preto sme sa v SAS rozhodli zachrániť ručnú sklársku výrobu zápisom do reprezentatívneho zoznamu Slovenska a potom do UNESCA. Keďže ako Slovensko sme pomerne mladá republika, sklárstvo sa na našom území neriešilo detailne,“ priblížila Staššíková-Štukovská.
Je podľa nej fámou, že sklári zatvorením fabrík u nás skončili, na Slovensku vzniklo množstvo malých prevádzok, kde ľudia vyrábajú unikátne veci zo skla, reprezentujú ho ako Dolinaj či sa snažia o záchranu sklárskeho dedičstva. „Keď sme spravili prvý celoslovenský adresár inštitúcií, ktoré sa venujú sklárstvu, prišli sme k číslu 600 a ešte nie sme hotoví,“ dodala.
Zdroj feed teraz.sk