Kenneth Elton Kesey sa narodil v roku 1935 v meste La Junta v americkom štáte Colorado do farmárskej rodiny. Jeho rodičia Fred a Geneva sa po druhej svetovej vojne presťahovali so svojimi dvoma malými synmi Kenom a Chuckom do štátu Oregon.
Na strednej škole bol Kesey hviezdny zápasník a vynikal v tomto športe aj na Oregonskej univerzite, kde v roku 1957 získal bakalársky titul v obore komunikácia. Rok predtým sa oženil so svojou stredoškolskou láskou Faye Haxbyovou a krátko po tom, ako ukončil vysokú školu, sa pár presťahoval do Los Angeles. V tomto čase začal Kesey pracovať na svojom prvom románe End of Autumn, ktorý však nikdy nebol publikovaný.
V roku 1958 Keseyho prijali ako štipendistu kreatívneho písania na Stanfordovu univerzitu, kde študoval spolu s Wendellom Berrym, Robertom Stoneom, Larrym McMurtrym a Petrom Beaglom. Počas svojho dvojročného štipendia začal Kesey pracovať ako asistent v nemocnici pre vojnových veteránov v kalifornskom meste Menlo Park. Bol tam tiež platený experimentálny dobrovoľníkom – užíval drogy ovplyvňujúce myseľ a podával správy o ich účinkoch.
Táto skúsenosť slúžila ako podklad pre jeho debutový a najslávnejší román One Flew Over the Cuckoo’s Nest (1992), do slovenčiny preložený ako Bol som dlho preč. Jeho dej sa odohráva v psychiatrickej liečebni a ponúka silnú kritiku vtedajších psychiatrických postupov. Román úspešne sfilmoval český režisér Miloš Forman žijúci v USA. Snímka, ktorá je známa pod názvom Prelet nad kukučím hniezdom, získala päť Oscarov. Zlatú sošku si odniesla v piatich kategóriách – najlepší film (producenti Michael Douglas a Saul Zaentz), najlepšia réžia (Miloš Forman), najlepší herec (Jack Nicholson), najlepšia herečka (Louise Fletcherová) a najlepší adaptovaný scenár (Lawrence Hauben a Bo Goldman).
Kniha sa stala klasikou modernej americkej literatúry, hoci niektoré feministické kritičky považujú zobrazenie žien v románe, najmä postavu hlavnej sestry Mildred Ratchedovej, známej aj ako „Veľká sestra“, za mizogýnne.
Kesey ďalej skúmal hodnoty v konflikte aj vo svojom druhom románe Sometimes a Great Notion (1964). Príbeh sa týka rodiny drevorubačov z Oregonu, ktorá dodáva stromy pre miestnu pílu v opozícii voči štrajkujúcim pracovníkom organizovaným v odboroch. Aj tento román sa v roku 1971 dočkal filmového spracovania v réžii Paula Newmana, ktorý v ňom i účinkuje po boku Henryho Fondu a Lee Remickovej v hlavných úlohách. Hoci je Keseyho debutový román známejší, mnohí literárni kritici považujú knihu Sometimes a Great Notion za jeho majstrovské dielo.
V dielach literatúry faktu Kesey’s Garage Sale (1973), Demon Box (1986) a The Further Inquiry (1990) Kesey písal o svojich cestách a zážitkoch pod vplyvom LSD s Merry Pranksters. Skupina cestovala v 60. rokoch starým školským autobusom po USA, v San Franciscu sa zúčastnila na „psychedelických výletoch“. V roku 1967 Kesey ušiel do Mexika, aby sa vyhol stíhaniu za prechovávanie marihuany. Vrátil sa do Kalifornie, odpykal si krátky trest a potom sa presťahoval na farmu neďaleko mesta Eugene v štáte Oregon.
Jeho tretí regulárny román Sailor Song vyšiel v roku 1992, ale stretol sa iba s vlažnou odozvou. Ide o komédiu odohrávajúcu sa v rybárskej dedine na Aljaške, ktorá sa stáva kulisou hollywoodskeho filmu. Kesey sa tu tiež zaoberá environmentálnou krízou.
Základným posolstvom Keseyho diel bolo povýšenie normálnych ľudských inštinktov a slobody nad odľudštený spôsob života. Kritici ho radili k menám ako Joseph Heller či Philip Roth. Svojím slobodným životom sa stal idolom rebelujúcej generácie mladých Američanov. Kesey mal s manželkou tri deti, jedného potomka splodil aj s členkou komunity Merry Pranksters. Zomrel 10. novembra 2001 vo veku 66 rokov na následky komplikácií po operačnom zákroku, pri ktorom mu odstránili rakovinový nádor na pečeni.
Zdroj feed teraz.sk
