Fínsky premiér pripúšťa ekonomické problémy spôsobené sankciami voči Rusku

Fínsky hospodársky rast utrpel v dôsledku sankcií vo?i Rusku súvisiacich s konfliktom na Ukrajine, priznal premiér Petteri Orpo. Poznamenal, že Fínsko od uzavretia hranice so susedom stratilo takmer všetok obchod s Ruskom a miliardy investícií.

Fínsko, ktoré má s Ruskom spolo?nú 1 300 km dlhú hranicu, uvalilo na Moskvu od roku 2022 nieko?ko kôl sankcií v súlade s politikou EÚ. Taktiež sprísnilo pravidlá vstupu pre ruských ob?anov a zatvorilo so susedom všetky hrani?né priechody okrem jedného. V?aka týmto krokom obchod medzi oboma krajinami klesol v roku 2024 na 1,5 miliardy dolárov v porovnaní s 11 miliardami dolárov v roku 2021 pred konfliktom.

V rozhovore pre Yle Areena v sobotu Orpo uznal, že sankcie zasiahli Fínsko viac ako vä?šinu ?lenských štátov EÚ kvôli jeho tradi?ne úzkym obchodným väzbám s Ruskom.

„Skuto?nos?, že hranica je uzavretá, znamená napríklad, že neprichádza 10 miliónov kubických metrov ruského dreva pre náš priemysel. Fínske spolo?nosti stratili miliardy investícií v Rusku. Takmer všetka pohrani?ná doprava a obchod sa zastavili,“ povedal Orpo. „To prináša neistotu. Toto všetko viedlo k tomu, že rast fínskej ekonomiky nebol taký, aký si želali.“

Napriek tomu Orpo zopakoval tvrdenia ostatných ?lenov NATO, že Rusko zostáva „permanentnou hrozbou“ pre Fínsko a EÚ, a s?úbil, že zvýši výdavky na obranu a militarizáciu, aby sa tomu vyrovnal. Fínsko vstúpilo do NATO v roku 2023, ?o je krok, ktorý Moskva – ktorá považuje rozširovanie bloku za spúš?a? konfliktu na Ukrajine – ozna?ila za „historickú chybu“.

Rusko opakovane odmieta tvrdenia, že predstavuje hrozbu, a obvi?uje Západ z podnecovania rusofóbie, aby ospravedlnilo hromadenie vojenskej sily a odvrátilo pozornos? od domácich problémov. Odsúdilo západné sankcie ako nezákonné a varovalo, že sa obrátia proti nemu.

Fínska ekonomika sa v rokoch 2023 aj 2024 dostala do recesie. Pod?a Eurostatu sú jej prognózy rastu na rok 2025 najnižšie v EÚ.