Intervenčná kardiológia je subdisciplína kardiológie, ktorá sa zaoberá katétrovou liečbou štrukturálnych srdcových chorôb. Ide o relatívne nový odbor kardiológie, ktorý sa rozvinul v druhej polovici 20. storočia. Dátum pripomienky odkazuje na úspešnú koronárnu angioplastiku u bdelého pacienta, ktorú 16. septembra 1977 vykonal Andreas Grüntzig v Univerzitnej nemocnici vo švajčiarskom Zürichu. Nemecký kardiológ a rádiológ sa považuje za otca intervenčnej kardiológie.
Medzinárodný deň intervenčnej kardiológie má zvýšiť povedomie verejnosti o angioplastike a iných intervenčných kardiologických výkonoch a poukázať na ich význam pre zlepšenie zdravia a kvality života i zvýšenie strednej dĺžky života. Osvetovú kampaň vedie Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Intervenčná kardiológia sa môže použiť na diagnostiku a liečbu rôznych kardiovaskulárnych stavov, ako sú arytmia, angína, kardiomyopatia, vrodené srdcové chyby, srdcové zlyhanie, srdcový infarkt (infarkt myokardu), poruchy srdcových chlopní a myokarditída (zápal srdca). Medzi jej hlavné výhody patrí menej bolesti a jaziev, kratšia doba rekonvalescencie a nižšie náklady ako pri klasickej operácii srdca. Okrem toho je intervenčná kardiológia vhodnejšia pre dojčatá a deti s ochoreniami srdca.
Angioplastiku (procedúru používanú na rozšírenie zúžených alebo upchatých krvných ciev) prvýkrát opísali americký rádiológ Charles Theodore Dotter a jeho praktikant Melvin Judkins v roku 1964. Grüntzig prvýkrát počul o tomto postupe na prednáške vo Frankfurte a rozhodol sa vyvinúť jeho praktické využitie. Keď sa vo svojej vlasti stretol s byrokratickými prekážkami, presťahoval sa do Švajčiarska, kde mal možnosť preskúmať techniky.
Grüntzig vykonal prvú úspešnú angioplastickú liečbu na bdelom pacientovi v septembri 1977. Po vykonaní ďalších troch úspešných procedúr sa mu dostalo širokého uznania a viedlo to k rozvoju intervenčnej kardiológie. Angioplastika je pravdepodobne najznámejší intervenčný kardiologický zákrok, no zďaleka nie je jediný. Ďalšie minimálne invazívne postupy, ktoré zahŕňajú použitie katétrov, zahŕňajú perkutánnu koronárnu intervenciu (PIC), opravu srdcovej chlopne (valvuloplastiku), korekciu vrodenej srdcovej chyby, opravu perkutánnej chlopne, perkutánnu náhradu chlopne a koronárnu trombektómiu.
Na Slovensku sa aktuálne zrealizuje približne 4100 selektívnych koronarografických výkonov na milión obyvateľov, zatiaľ čo v Českej republike je to okolo 5300. Tento rozdiel súvisí s nižšou dostupnosťou výkonov a menším počtom kardiocentier na Slovensku. V uplynulých týždňoch však otvorili nové pracoviská, resp. projekty intervenčnej kardiológie v dvoch slovenských fakultných nemocniciach.
V júni vo Fakultnej nemocnici Trnava, kde ide o prvé pracovisko svojho druhu v tomto kraji. Predpokladá sa možnosť realizácie približne 1000 až 1500 výkonov ročne. Pacient je pri intervenčnom výkone pri plnom vedomí.
Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) Žilina spustila v auguste úvodnú fázu programu intervenčnej kardiológie pre pacientov so srdcovo-cievnymi problémami. Ide o zákrok perkutánnej koronárnej intervencie, ktorý pomôže riešiť akútne ťažkosti spôsobené zúžením ciev. Na spustení úvodnej fázy intervenčnej kardiológie žilinská nemocnica spolupracovala so špecialistami zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici a Univerzitnej nemocnice Martin (UNM).
Zdroje: www.un.org, www.svetovedni.sk, tasr
Zdroj feed teraz.sk
