„Čo sa týka novoročných tradícií, chodilo sa vinšovať alebo koledovať. Na Nový rok sa mladí už mohli večer zísť a usporiadať zábavu a oslavovať. Skončil sa totiž pôst,“ povedala Ražina a doplnila, že Nový rok ľudia v minulosti neoddeľovali, čo sa týka osláv, od vianočných sviatkov. Narodenie Ježiša Krista (Roždestvo Isusa Christa) slávili a slávia 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára alebo 7. januára podľa juliánskeho kalendára.
Hlavná myšlienka obradov a obyčají počas sviatočného obdobia v zime súvisela v minulosti so získaním budúcoročnej úrody. „Ľudia verili v silu prvého dňa a že sila vykonaných obradov platila len jeden rok. Teda zakaždým sa to muselo opakovať. Všetci mali rovnakú túžbu – len prežiť, mať úrodu, aby bol dobytok zdravý a plodný, aby sa rodili deti a aby sa všetko stihlo načas,“ vysvetlila Ražina.
Gazdovia ráno chodievali do jarku po vodu a hádzali do vedra drobné mince. „Touto vodou sa umývala celá rodina. Dospelí vypili si po poháričku a tak gazda išiel kŕmiť dobytok. Na Nový rok nebolo zvykom chodiť na návštevy a ani si nič požičiavať. Keď však niečo súrne potrebovali, rozprávať sa mohli jedine pod oknami,“ priblížila Ražina.
Ako ďalej povedala, v niektorých obciach však mohli do domov chodiť všetci ľudia – mladí, starí, muži a ženy. Všetci želali, aby bol nový rok šťastný, aby mal gazda dobrú úrodu, nový dobytok, aby sa usporiadali svadby a v dome bol pokoj a láska.
„Ešte do polovice 20. storočia v okrese Sabinov, v obciach Hanigovce, Drienica a Ľutina, vítali nový rok novoročným koláčom, ktorý mládež v sprievode niesla na stromčeku dedinou. Procesia šla z nižného konca do vyšného konca dediny, do usadlosti, kde bola dohodnutá hostina. Pri dome sprievod spieval Otčenáš, stromčeky sa vniesli dnu a dievčatá sa snažili strhnúť ozdobu zo stromčeka, aby sa čím skôr vydali,“ dodala Ražina.
V súčasnosti sa v niektorých mestách a obciach na východe Slovenska konajú oslavy vítania nového roka z 13. na 14. januára.
Zdroj feed teraz.sk
