Izrael v júni podnikol letecké útoky v rámci 12-dňovej vojny, ktorých cieľom boli najmä vojenské a jadrové zariadenia v Iráne. Do operácie sa jednorazovým bombardovaním zapojili aj Spojené štáty. Západné štáty dlhodobo obviňujú Irán z úsilia získať jadrové zbrane, čo však krajina odmieta.
Americký prezident Donald Trump viackrát tvrdil, že údery vrátili jadrový program Iránu o niekoľko rokov späť a úplne zničili jeho zariadenia na obohacovanie uránu. Na tvrdení trval napriek tomu, že šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi koncom júna priznal, že jeho úrad nevie, kde by sa vysoko obohatený urán mohol nachádzať.
Arákčí vo vysielanom rozhovore podľa AFP povedal, že „všetok (iránsky) materiál je pod troskami zbombardovaných zariadení“. Iránska agentúra pre atómovú energiu má po preskúmaní stavu uránu predložiť príslušnú správu Najvyššej rade národnej bezpečnosti krajiny, ktorá má podľa neho na starosti jadrové záležitosti.
Šéf iránskej diplomacie sa takto vyjadril po tom, čo v utorok v Káhire uzavrel novú rámcovú dohodu o spolupráci s MAAE, ktorú pozastavil po izraelských a amerických útokoch. Teherán vtedy MAAE obvinil, že tieto údery dostatočne neodsúdila.
Nová dohoda podľa Arákčího umožňuje inšpektorom OSN prístup k iránskym jadrovým zariadeniam iba po schválení najvyššou radou a zároveň rozlišuje medzi tými, ktoré boli počas vojny napadnuté, a ostatnými, ktoré zostali nepoškodené. K nim bude prístup posudzovaný individuálne, zatiaľ čo v prípade poškodených zariadení je situácia „komplikovanejšia“, dodal.
Zdroj feed teraz.sk
