Znečistenie ovzdušia je celosvetovo obrovské zdravotné riziko. Okrem toho prispieva ku klimatickým zmenám, spôsobuje ekonomické straty a znižuje produktivitu poľnohospodárstva. Podľa štatistík (OSN) až 99 percent ľudí na celom svete dýcha znečistený vzduch. Organizácia upozorňuje na dva zásadné faktory – vplyvy na priame zdravie obyvateľstva a na klímu.
To prvé sa bezprostredne týka dýchacích orgánov, drobné, neviditeľné častice znečistenia prenikajú hlboko do pľúc a odtiaľ aj do krvného obehu. Sú zodpovedné za približne jednu tretinu úmrtí na mŕtvicu, chronické respiračné ochorenia a rakovinu pľúc, ako aj za jednu štvrtinu úmrtí na infarkt. Ozón v prízemnej vrstve, ktorý vzniká interakciou mnohých rôznych znečisťujúcich látok, je tiež príčina astmy a chronických respiračných ochorení.
Z hľadiska klimatických zmien, znečisťujúce látky najviac súvisia s otepľovaním planéty. V atmosfére pretrvávajú niekoľko dní až niekoľko desaťročí, takže ich zníženie môže mať takmer okamžité zdravotné a klimatické prínosy pre ľudí žijúcich v miestach, kde ich hladiny klesajú.
Znečistenie ovzdušia je aj jedna z hlavných príčin úmrtí a chorôb, ktorým sa dá predísť. Odhadom okolo sedem miliónov predčasných úmrtí na celom svete je pripisovaných znečisteniu ovzdušia v interiéroch a exteriéroch. Neprimerane to postihuje najmä ženy, deti a starších ľudí, a to špeciálne v rozvojových krajinách, kde sú často vystavení vysokej úrovni znečistení v dôsledku varenia a kúrenia drevom a petrolejom. Ak sa podľa OSN neprijmú rázne opatrenia, počet predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia sa do roku 2050 zvýši viac ako o 50 percent.
Ako uvádza Enviroportál, stav životného prostredia vrátane kvality ovzdušia ovplyvňuje každý jednotlivec svojimi každodennými činnosťami a rozhodnutiami. Týka sa to spôsobu presunu do zamestnania, vykurovania, nakupovania potravín a produktov, triedenia odpadov z domácností aj v rámci pracovných činností, či používania výrobkov šetrných k životnému prostrediu, ktoré spĺňajú vysoké štandardy pri ich výrobe aj likvidácii.
Snahy sa upriamujú na dosiahnutie čo najnižšej záťaže životného prostredia. Tzv. ekologická stopa predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpečenie všetkého, čo ľudstvo spotrebuje (energia, voda, potraviny, oblečenie, materiály) i na zneškodnenie odpadu. Čím väčšia stopa, tým väčší tlak na prírodu aj kvalitu ovzdušia.
Ministerstvo životného prostredia SR od januára 2020 implementuje projekt LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia (Populair), podporený Európskou úniou, ktorý sa zameriava na budovanie odborných kapacít a šírenie osvety o kvalite ovzdušia. Verejnosť má k dispozícii aj mobilnú aplikáciu Dnes dýcham, v ktorej možno každý deň sledovať aktuálny stav kvality ovzdušia a nastaviť si notifikácie na vybrané miesta.
Zdroje: www.un.org, www.minzp.sk
Zdroj feed teraz.sk
