Mesiac v splne vyjde dnes o 19.17 h stredoeurópskeho letného času (SELČ, údaj pre Bratislavu). Maximálna fáza zatmenia bude trvať od 20.11 h do 20.56 h SELČ. V tomto čase bude Mesiac vo výške len 8 až 15 stupňov, teda bude ešte len stúpať nad obzor. Úkaz sa skončí o 21.56 h. Podľa predpovedí počasia by mali byť podmienky na pozorovanie zatmenia priaznivé, jasnú oblohu môže iba miestami prechodne zastrieť hmla či nízka oblačnosť z hmly.
„Zatmenie Mesiaca podľa niektorých informácií pozoruje oveľa viac ľudí než slnečné zatmenie. Zatiaľ čo zatmenie Slnka býva viditeľné na limitovanom povrchu Zeme, mesačné zatmenie vidno všade tam, kde je náš kozmický sused nad obzorom, čiže takmer na polovici Zeme – za predpokladu, že to poveternostné podmienky dovolia. Pri sledovaní mesačného zatmenia nepotrebujeme tmavý filter, nehrozí poškodenie zraku ako pri slnečnom zatmení, ak by sme ochranu očí zanedbali,“ povedal pre TASR astrofotograf a vydavateľ Marián Dujnič.
Dnešné zatmenie je prvé úplné zatmenie Mesiaca pozorovateľné zo Slovenska od začiatku tejto dekády.
Úkaz nastáva, keď sa Mesiac, Zem a Slnko sa ocitnú na jednej priamke. Teda Mesiac na svojej obežnej dráhe okolo Zeme prechádza miestom, kde naša planéta zatieni svetlo prichádzajúce od Slnka. Mesiac v splne sa vždy nachádza na opačnej strane, než Slnko. Jeho obežná dráha však má sklon 5,2 stupňa voči Zemi. Bez tohto sklonu by zatmenie nastávalo pri každom splne, teda každých 29,5 dňa. Keď sa Mesiac ocitne v zemskom tieni celý, nastáva úplné zatmenie. Ak prechádza tieňom len sčasti, hovoríme o čiastočnom zatmení, pri ktorom stmavne len časť mesačného disku. Napokon, ak prejde Mesiac len polotieňom, ide o polotieňové zatmenie, ktoré sa prejaví iba stmavnutím mesačného kotúča.
Ako pripomenul Marián Dujnič, v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa mesačným zatmeniam profesionálne venoval český astronóm Jiří Bouška (1925-2014), docent astronómie na Karlovej univerzite v Prahe. Zbieral časové údaje kontaktov kráterov so zemským tieňom namerané priateľmi astronómie pri mesačných zatmeniach.
„Ako pätnásťročný som zmeral v mojej rodnej Spišskej Novej Vsi niekoľko interakcií kráterov so zemským tieňom pri čiastočnom zatmení Mesiaca 14. júna 1965 a poslal som ich docentovi Bouškovi. Ten pozorovania spracoval a zistil, že pri tomto zatmení bol zemský tieň väčší o dve percentá oproti výpočtom. Spolupracoval som v tejto oblasti s docentom Bouškom až do osemdesiatych rokov. Výsledky aj s menami pozorovateľov docent Bouška publikoval v Buletíne Československých astronomických ústavov vychádzajúcom v angličtine,“ uviedol Marián Dujnič.
Aj keď sa Mesiac ponorí do tieňa Zeme, ostáva čiastočne osvetlený. Spôsobuje to rozptyl a lom svetla v zemskej atmosfére. Slabá žiara Mesiaca počas úplného zatmenia sa nazýva popolavý svit. Farba Mesiaca pritom môže byť rôzna podľa atmosférických podmienok a iných okolností. Farbu povrchu hodnotí tzv. Danjonova stupnica, pričom L = 0 znamená veľmi tmavé zatmenie, L = 1 zatmenie šedej, alebo hnedej farby. Pri stupni L = 2 má tieň temne červené sfarbenie, L = 3 predstavuje jasne červený tieň a L = 4 veľmi svetlý až ružový tieň.
Marián Dujnič sa v súčasnosti venuje krajinkárskej astronomickej fotografii, najmä polárnym žiaram, kométam, Mliečnej ceste, no stále ho priťahuje aj zvečňovanie Mesiaca.
„Mojou srdcovkou sú aj premeny Luny počas jednotlivých lunácií od novu cez spln do novu. Na zatmenia Mesiaca sa zvyčajne vyberiem na nejaké výnimočné miesto na Slovensku. Napríklad 21. januára 2019 som sa vybral z Modry proti noci do Vysokých Tatier. Zaumienil som si, že na snímke posadím krvavočervený zatmený Mesiac na špicu Slavkovského štítu. Pomocou aplikácie som zistil, kam mám prísť, bolo to miesto pri golfovom parku vo Veľkej Lomnici. Klaplo to na jednotku, odchýlka bola iba 50 metrov. Mesiac na fotografii si ´sadol´ na štít s filigránskou presnosťou. Snímka získala ocenenie v súťaži vyhlásenej Slovenskou ústrednou hvezdárňou v Hurbanove,“ zaspomínal si Marián Dujnič.
Fotografovanie Mesiaca však považuje najmä za silný emocionálny zážitok. „Väčšou odmenou pre mňa bol hlboký duchovný zážitok zo spojenia s vesmírom. Znenazdajky mám pocit, že som vystúpil z osídiel časopriestoru a vošiel rovno do večnosti,“ dodal fotograf.
Nepochybne bude pre astronómov, fotografov i laických pozorovateľov dnešok veľkým zážitkom. Po krátkej prestávke potom príde obdobie doslova „úrodné“ na zatmenia. V Európe budú pozorovateľné hneď tri za sebou: 31. decembra 2028, 26. júna 2029 a 20. decembra 2029.
Zdroj: heavens-above.com, astroportal.sk, astro.cz
Zdroj feed teraz.sk
