„Každá škola je aktuálne zaradená do jedného z ôsmich teplotných pásiem, pričom viac peňazí dostávajú školy v chladnejších oblastiach. Znie to logicky, keďže sa tam dajú predpokladať nižšie teploty aj dlhšie vykurovacie obdobie. Realita je však iná a skutočné výdavky škôl na teplo nezávisia od lokality,“ priblížil ÚHP. Ako skonštatoval, školy v chladnejších oblastiach sa zrejme viac sústredili na zateplenie a iné opatrenia, ktoré znižujú spotrebu.
Ako podotkol, príspevok na teplo poskytuje štát ako súčasť tzv. normatívneho financovania, ktoré sa odvíja od počtu žiakov na škole. „Tento systém prešiel za posledné roky mnohými zmenami a stal sa neprehľadným. Aj v rámci teplotných pásiem dostávajú extra podporu napríklad školy s menším počtom žiakov. Vo výsledku tak môže viac peňazí na žiaka dostať malá škola v teplej oblasti ako veľká škola v chladnejšej,“ upozornil.
Prideľovanie prostriedkov na teplo preto navrhuje prehodnotiť. „Okrem toho, že je miestami nelogické a nespravodlivé, pre klimatickú zmenu nemusí byť časom ani aktuálne. V školách v teplejších oblastiach sú teploty už v máji a júni vysoké a je možné, že budú potrebovať klimatizáciu,“ dodal ÚHP.
Z odboru komunikácie a marketingu MŠVVaM pre TASR uviedli, že rezort plánuje zohľadniť výsledky revízie výdavkov, no zmeny prideľovania prostriedkov na vykurovanie aj s ohľadom na výsledky medzirezortného pripomienkového konania nie sú zatiaľ reflektované v novom zákone o financovaní. „Diskutujeme však aj naďalej o možných úpravách a návrhoch na zmeny tak, aby boli financie na teplo, respektíve aj možné chladenie distribuované na školy adresnejšie a efektívnejšie,“ doplnili.
Zdroj feed teraz.sk
