Pod?a údajov ?eského rezortu zahrani?ných vecí v cudzine dlhodobo žije viac než 600.000 ?echov. Reálna voli?ská ú?as? v októbrových vo?bách sa na základe tohto ?ísla pôvodne odhadovala na asi 80.000 ?udí. Do špeciálneho zoznamu voli?ov na zastupite?ských úradoch v zahrani?í sa ich nakoniec prihlásilo približne 27.500 a o vydanie písomností pre korešponden?nú vo?bu požiadalo 10.905 z nich. ?eskí krajania ešte môžu o písomnosti požiada? aj osobne, a to až do 1. októbra.
Rezort zahrani?ných vecí neberie výsledný po?et záujemcov o vo?bu poštou ako sklamanie. „Považujem to za ve?ký úspech, je to takmer 40 percent percent z tých krajanov, ktorí sa zapísali do špeciálneho zoznamu voli?ov. Ukazuje sa, že významná ?as? z tých krajanov, ktorí chcú voli? v zahrani?í, prejavila záujem o korešponden?nú vo?bu. O?akávame, že ?alšia ?as? týchto krajanov príde voli? na ambasády ešte prezen?ne,“ uviedol Lipavský. Jeho reakciu spravodajkyni TASR sprostredkovala vedúca oddelenia komunikácie s médiami na MZV Mariana Wernerová. Na otázku, ?ím si rezort nižší záujem zdôvod?uje a ako by ho prípadne chcelo v budúcnosti zvýši?, neodpovedala.
Minister vnútra Vít Rakušan považuje celkový po?et voli?ov zaregistrovaných v špeciálnom zozname za dobrý výsledok. „Pre porovnanie, v prvých korešponden?ných vo?bách na Slovensku, kde tento inštitút funguje 20 rokov, sa zapísalo len 3500 voli?ov, dnes po?ty registrovaných voli?ov dosahujú zhruba 50.000. Aj u nás ú?as? porastie s tým, ako si ?udia korešponden?nú vo?bu vyskúšajú a ako sa osved?í,“ napísal v nede?u na sociálnej sieti X.
?eský politológ David Jágr pripomenul, že o zavedení vo?by poštou sa v ?esku diskutovalo dve dekády. Nakoniec bola prijatá vo forme, že sa netýka dovolenkárov, tí musia ís? s volebným preukazom na zastupite?ský úrad. Dôvodom nižšieho záujmu krajanov môže by? pod?a neho aj to, že je proces komplikovaný. Voli?i sa najskôr museli prihlási? do zoznamu voli?ov na konkrétnom zastupite?skom úrade, následne požiada? o vydanie písomností. Potom si musia lístky vytla?i?, pri?om si musia da? pozor, aby si vytla?ili správnu sadu na základe toho, do ktorého kraja z vylosovaných štyroch sa bude ich hlas po?íta?. Lístok si musia vytla?i? jednostranne, inak bude neplatný.
Politológ tiež podotkol, že hoci opozi?né hnutie ANO s prijatím zákona o korešponden?nej vo?be vlani nesúhlasilo a dlho mu robilo obštrukcie, v sú?asnosti robí kampa? aj v zahrani?í. Lídri hnutia tiež už nehovoria o tom, že ak by sa dostali do vlády, zákon zrušia, ako pôvodne chceli. „Asi bude záleža? aj na tom, aké sa s tým budú spája? kauzy. Tie obálky musia prís? druhý volebný de?… Môžu sa tam vyskytnú? technické problémy. Predsa len je to prvýkrát,“ dodal s tým, že kritiku o?akáva najmä od sú?asných mimoparlamentných strán.
Odborní?ka na strategickú komunikáciu a PR Denisa Hejlová si kampa? opozície v zahrani?í vysvet?uje tým, že strany bojujú o každý hlas a boja sa nevyuži? možnos? oslovi? aj skupinu krajanov. „Domnievam sa, že predpoklad pred schválením tohto zákona bol ten, že pritiahne viac liberálnych voli?ov, ktorí budú voli? tie strany, ktoré ten zákon presadili. To tak ale nemusí vždy by?,“ podotkla s tým, že napríklad nemeckí Turci, a to aj v druhej generácii, volia ?astejšie Recepa Tayyipa Erdogana než Turci žijúci v Turecku.
?R ako jedna zo štyroch krajín EÚ (spolu s Francúzskom, Maltou a Chorvátskom) doteraz neumož?ovala hlasova? korešponden?ne. Potrebný zákon bol prijatý vlani.
(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
