Bratislava 5. septembra (TASR) – Viac ako tri štvrtiny domácností pocítili po?as konsolidácie verejných financií vyššie finan?né za?aženie a mesa?né výdavky im narástli v priemere o 103 eur. Aj ke? Slováci reagovali rozumne a šetrili, ich finan?né rezervy sa sten?ujú. Druhú vlnu o?akávajú s ve?kými obavami. Vä?šina populácie predpokladá, že jej situácia sa ešte zhorší. Vyplýva to z prieskumu Partners realizovaného agentúrou Focus v období 9. až 16. júna 2025 na vzorke 1014 respondentov.

Hoci viac ako tretina Slovákov stále hodnotí svoju životnú úrove? ako dobrú, rastie podiel tých, ktorí hovoria o jej zhoršení. Zatia? ?o ešte v rokoch 2023 a 2024 ozna?ovalo svoju situáciu za zlú približne 13 % respondentov, v roku 2025 je to už takmer pätina. Zárove? klesá optimizmus do budúcnosti – až tretina ?udí o?akáva ?alšie zhoršenie.

„V tomto ukazovateli došlo od minulého roka k výraznému nárastu negatívnych o?akávaní, ke? podiel respondentov s pesimistickým výh?adom stúpol dvojnásobne – z 15 % v roku 2024 na 32 % v roku 2025,“ priblížil sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus. Medzi naj?astejšie dôvody negatívneho vývoja ?udia uvádzajú rast cien a konsolidáciu verejných financií.

Prieskum potvrdil, že prvá vlna konsolidácie mala finan?ný dosah na vä?šinu domácností (80 %), pri?om 39 % hovorí o výraznom a 41 % o miernom dosahu. Len 9 % respondentov uviedlo, že na ich domácnos? konsolidácia nemala žiadny vplyv. Najsilnejšie finan?né dosahy domácnosti pocítili v oblasti cien potravín (82 %), bývania (49 %) a služieb (42 %), ?o sa okamžite premietlo do každodenných nákupov aj bežných platieb. „Domácnostiam v priemere narástli výdavky o 103 eur mesa?ne, pri?om rodiny s malými de?mi ?asto uvádzali aj viac než 150 eur,“ spresnil Slosiarik.

Konsolidácia pritom u ?udí vyvoláva najmä negatívne emócie. Výsledky prieskumu ukázali, že druhú vlnu konsolidácie vä?šina Slovákov vníma s obavami. „Takmer tri štvrtiny (72 %) ?udí predpokladajú, že ich situácia sa zhorší, a emócie sú ?asto negatívne – od hnevu cez rezignáciu až po pocit bezmocnosti,“ spresnil Slosiarik.

Prieskum ukázal, že ?udia reagujú najmä obmedzovaním spotreby a h?adaním úspor vo svojom rozpo?te. Naj?astejšie obmedzili výdavky na reštaurácie a stravovanie mimo domu (41 %), kultúru a zábavu (35 %), dovolenky (34 %) ?i oble?enie (33 %). Najmenej šetrili na doprave (11 %) a zdravotnej starostlivosti (9 %). „Slováci reagujú racionálne – škrtajú to, ?o nie je nevyhnutné,“ priblížil Maroš Ov?arik, generálny riadite? Partners Investments.

Prieskum ukázal, že slovenské domácnosti konsolidujú svoje financie zodpovedne. Dve tretiny opýtaných už pristúpili k opatreniam, ktoré im pomáhajú zvládnu? rastúce náklady. Naj?astejšie znižujú výdavky, uskrom?ujú sa v bežnej spotrebe, h?adajú spôsoby, ako si privyrobi?, a zárove? ?as? úspor zhodnocujú investovaním.

„Po prvej vlne možno preto hovori? o skóre 1:0 pre domácnosti, no s ‚odretými ušami‘. O?akávania do budúcnosti sú pesimistické – vä?šina ?udí predpokladá, že druhá vlna konsolidácie ich situáciu zhorší,“ dodal Ov?arik.