ANO v predchádzajúcich voľbách skončilo za trojkoalíciou SPOLU druhé iba o niekoľko desatín percenta. Dôležité však podľa politológa bolo, že Babiš išiel do volieb bez potenciálnych koaličných partnerov, keďže ANO ich počas svojej vlády voličsky vysalo. V súčasnosti je situácia iná, Babiš si zrejme bude môcť vyberať. Jeho prvou voľbou však bude jednofarebná vláda. „Formou to bude pravdepodobne menšinový kabinet, ktorý bude podporovať koalícia okolo hnutia Stačilo! alebo okolo hnutia (Sloboda a priama demokracia) SPD, prípadne Motoristi. Myslím si, že priamo vstupovať do kabinetu možno ani niektoré subjekty nebudú chcieť, budú ho radšej len nepriamo podporovať,“ načrtol potenciálnu situáciu Jágr.
Pripomenul, že podobne už jedna Babišova vláda fungovala, keď ju tolerovala Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM), ktorej takýto model vyhovoval. Dostávala za to funkcie a rôzne programové ústupky. Problémom Babiša – nech už by vytvoril väčšinovú či menšinovú vládu – bude podľa politológa to, že ho pri jednotlivých hlasovaniach budú môcť vydierať viaceré subjekty. Obe neformálne koalície totiž pozostávajú zo štyroch strán a nie je jasné, ako budú vnútorne fungovať. „Uvidíme, čo z toho po voľbách vznikne… či sa jednotliví poslanci neodtrhnú. Môže tam byť mnoho odpadlíkov, rebelov,“ podotkol.
Ak by sa do Poslaneckej snemovne dostali obe zoskupenia a všetky ostatné subjekty podľa aktuálnych preferencií, môže tam po voľbách pôsobiť 15 aj viac rôznych politických strán či hnutí. „To je bezprecedentné. Bolo to tu na začiatku 90. rokov, keď Česká republika ešte len vznikala, prípadne za prvej republiky (Československá republika v rokoch 1918 až 1938). Ale to je úplne iný svet,“ zdôraznil Jágr. V priebehu prvého volebného obdobia novovzniknutej Poslaneckej snemovne v rokoch 1993 až 1996 existovalo v dolnej komore postupne 16 poslaneckých klubov.
Po hnutí ANO, ktoré v prieskumoch dlhodobo dosahuje nad 30 percent, nasleduje so stratou približne desiatich percentuálnych bodov koalícia SPOLU tvorená stranami ODS, KDU-ČSL a TOP 09. Ako jediná tvorí skutočnú koalíciu, takže na to, aby sa dostala do snemovne, potrebuje 11 percent hlasov – na rozdiel od neformálnych koalícií, ktorým stačí päť percent. Líder SPOLU, súčasný český premiér a predseda ODS Petr Fiala verí, že stále majú šancu Babiša vo voľbách poraziť, i keď podľa komentátorov to už veľmi pravdepodobné nie je. Jágr vidí u SPOLU dva hlavné problémy – jednak výraznú nepopularitu súčasnej vlády a tiež to, že nevznikli žiadne nové subjekty, ktoré by mohli jej koaličný potenciál posilniť. „Zjednocovanie hlasov, ktoré prepadli, sa odohráva na druhej strane politického spektra,“ dodal s odkazom na zoskupenia okolo hnutia SPD a Stačilo!.
Poukázal tiež na to, že samotné hnutie SPD malo na začiatku roka v prieskumoch okolo šesť až osem percent, ale po spojení s ďalšími stranami sa stalo treťou najrelevantnejšou silou. V niektorých prieskumoch sa na tretej priečke strieda s vládnym hnutím Starostovia a nezávislí (STAN). Piráti po odchode z vlády vlani v septembri spadli až k päťpercentnej hranici. V súčasnosti v neformálnom spojení so Stranou zelených prekročili v niektorých prieskumoch deväť percent. Podľa Jágra sa im podarilo zbaviť sa nálepky vládnej strany a ich súčasná kritická pozícia ku kabinetu Petra Fialu im v náraste preferencií pomohla.
Volebná účasť bude podľa toho, ako ju v súčasnosti deklarujú voliči v prieskumoch, nižšia než naposledy. Očakáva to aj Jágr. „Voľby v roku 2021 boli z pohľadu volebnej účasti rekordné za posledných asi 20 rokov, čo sa asi nezopakuje, ale stále môže byť účasť dosť vysoká. Spoločnosť a politika je veľmi polarizovaná a polarizácia vždy volebnú účasť zvyšuje,“ dodal český politológ.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
