Boli to krásne, pomalé časy. Bola to doba, keď v novinách pracovali na plný úväzok aj jazykoví redaktori. Presnejšie povedané, redaktorky, lebo táto profesia náležala takmer výlučne ženám. Požívali rešpekt a úctu, lebo nielenže vychytali hrúbky či doplnili chýbajúce čiarky, ale dokázali sa do krvi vyhádať s autormi článkov, ktorí neraz nástojili na svojich vlastných verziách či pitoreskných ekvivalentoch, a tie neboli vždy spisovné či štandardné.
Predsa len, autor je autorita, má právo na názor a niekedy i na rozum, ale či sa mu páčilo alebo nie, jazykovú redaktorku musel rešpektovať. Vždy si presadila svoje. Ona bola tou povestnou strážkyňou brány, cez ktorú sa múdrosti autora-novinára dostávali k širokému publiku. Koniec-koncov, bola to ona, ktorá sa musela dostaviť na koberček k šéfredaktorovi, ak sa jej cez ruky prešmykla hrúbka a zasvietila v článku niektorého slovutného novinára. Zo svedectiev preživších sa dochovali správy, že to zvykla byť hanba na tri svety.
Tieto krásne pomalé časy mali priamy dopad na prácu jazykových redaktorov, veď noviny sa tlačili raz denne. Každá jazyková redaktorka mala presne rozvrhnutý objem práce, keďže noviny sa tlačili na vopred stanovený počet strán, a o štvrtej jej padla.
Časy sa menia. Doba internetu priniesla i online médiá, ktoré poskytujú nové informácie neustále a vytvárajú tak nekončiaci sa prúd „obsahu“. Tieto médiá nie sú ovplyvňované materiálnymi obmedzeniami ako spomínaný počet strán pri tlačených novinách či periodikách, a prinášajú často informačné formáty, ktoré predtým zabezpečovala len televízia, ako napríklad krátke správy typu „Minúta“. Ich devízou je rýchlosť a okamžitosť. Poskytovanie informácií, alebo skôr „obsahu“, v reálnom čase. Je však veľmi náročné zvyšovať kvantitu bez zhoršenia kvality. V prípade niektorých médií predovšetkým jazykovej.
Nevedno, aký osud v dobe digitálnej postihol jazykovú redakciu, lebo v niektorých médiách akoby ani neexistovala. Niekde sa toto remeslo stalo vyhynutým druhom, inde sa jazykoví redaktori zmenil na editorov, a dokonca sa odbor editorstvo študuje aj na vysokých školách v Nitre či v Bratislave. Je však otázne, či absolventi tohto odboru nachádzajú uplatnenie v praxi. Skôr sa zdá, že autori textov sa spoliehajú na automatickú pravopisnú kontrolu, ktorá je dostupná vo worde.
Z jazykovej úrovne niektorých médií však možno usudzovať, že tá nefunguje vždy. V titulku Hospodárskych novín z 9. augusta 2025 si autor (zrejme pôvodom od Trnavy) kladie otázku: „Striela si Trump s clami do vlastnej nohy?“ V rovnaký deň v Pravde zasa titulok k videu o nezodpovednom vodičovi hlásal: „Jazdou, ako z hororu, ohrozoval všetkých okolo, sám skončil škaredo.“ Autor si zrejme zo základnej školy zle zapamätal používanie čiarky pred spojkou ako.
Informačnému portálu Aktuality.sk sa 2. augusta podarili hneď tri prehrešky v jednej vete: „Film je budovaný cez plýživé napätie a očakávnie hrôzy… niektorí ľudia ho dokonca prirovnávajú k Čelustiam.“ V Aktualitách je s editorstvom očividne problém, v zbierke preklepov a hriechov proti slovenčine hrajú prím spolu s portálom Topky.sk. Titulok podcastu zo 4. júla 2025 je nanajvýš enigmatický: „Ekologická Pohoda: Ktoré novinky aktivity uhlíkovú stopu?“ Čitateľstvo Aktualít, vysomár sa z toho samo!
Nechýbajú ani svojské neologizmy – autori nimi zavše nahrádzajú už existujúce slová, o ktorých jestvovaní asi netušia. Napríklad Portál Zive.sk (internetový denník o technológiách) tvrdí, že „AI nahrádza juniorné pozície“ (4. júl 2025). Treba podotknúť, že v niektorých online médiách je takýchto chýb či preklepov viac, v iných menej. K tým lepším patrí Denník N, kde sa preklep typu „Elon Musk oznámil vznik politickej strany s názovom Amerika“ (5. júl 2025, v linku i v titule článku) vyskytuje len občasne. Ale i v tomto médiu neraz vidno, že veľké písmená predstavujú oriešok nielen pre žiakov 3. ročníka základných škôl, veď v titulku z 30. júna figuruje „Rusmi unesená Krymská Tatárka“.
Vyvstáva otázka, z akých dôvodov v online médiách dochádza k takýmto javom jazykovej nekultúry. Čitateľ si povzdychne: prečo, vy online médiá, hyzdíte slovenčinu?! Ako je možné, že ja som po ôsmich rokoch školskej dochádzky zvládol základy slovenského pravopisu, ale vaši profesionáli sa ho nenaučili? Odpovedí sa núka viacero. Jednou z nich je spomínaná rýchlosť a zle nastavené procesy v danom médiu. To by sa ešte dalo napraviť. Druhou, alarmujúcou odpoveďou, je klesajúca gramotnosť tvorcov textov. Čo robiť? Zdá sa, že to nikomu neprekáža. Osvietených čitateľov, ktorí prestanú dané médium čítať a predplácať si ho, pretože z jazykového hľadiska ide o odflinkaný produkt, ktorým jeho tvorcovia prakticky podceňujú čitateľovo jazykové vzdelanie, je na Slovensku desivo málo.
Takýto laxný prístup online médií k jazykovej správnosti textu je zarážajúci v súvislosti s preukázanými dôkazmi o tom, že preklepy a zjavné gramatické či pravopisné chyby znižujú dôveryhodnosť zdroja informácie. Tak napríklad výskum spoločnosti Global Lingo z roku 2013 ukázal, že 59 % Britov by nevyužilo firmu, ktorá má na svojom webe zjavné gramatické alebo pravopisné chyby. Ak chcete byť dôveryhodní a pracujete s jazykom, chýb sa nesmiete dopúšťať, lebo práve ony môžu narúšajú plynulosť čítania a podkopávajú dôveryhodnosť, čo môže viesť k strate dôvery prijímateľa. To potvrdzuje aj Stanford Credibility Project, ktorého autori vystríhajú: „Vyvarujte sa chýb, aj takých, ktoré sa vám zdajú byť zanedbateľné“. Podčiarkujeme vám. V očiach osoby, ktorá vešia článok na web, je možno veta „žijeme v surfistickej oblasti, takže sú tam všetci vychillovaný“ (Diva.sk, „jeden z najčítanejších lifestylových magazínov pre ženy“, 24. jún 2025) v poriadku. Ale v poriadku to nie je.
Zdroj feed teraz.sk
