„Aj keď sa napriek viacerým snahám nepodarilo vytvoriť samostatnú poľskú bojovú jednotku, význam účasti Poliakov ocenilo aj velenie povstaleckej Československej armády v Banskej Bystrici,“ uviedla pre TASR veľvyslankyňa SR vo Varšave Andrea Elscheková-Matisová. V októbri 1944 velenie vydalo výzvu, v ktorej apelovalo na Poliakov žijúcich na území Československa. Uzatvárala sa slovami: „Za vašu a našu slobodu, či už nad Vislou, Rýnom alebo Váhom, stojíme všetci proti tomu istému nepriateľovi, ktorého porážka nám otvorí dvere späť do našej vlasti.“
Podľa historikov pôsobili Poliaci najmä v zmiešaných partizánskych oddieloch pod slovenským alebo sovietskym velením a ich prítomnosť posilňovala medzinárodný charakter povstania. Časť z nich pochádzala zo Spiša a Oravy, iní prešli z územia Poľska cez hraničné oblasti, ktoré slúžili ako zázemie a prechodové trasy.
Spolupráca poľského a slovenského odboja mala tradíciu už pred vypuknutím SNP. Existovali napríklad kuriérske trasy, ktoré spájali poľský Nowy Sacz cez Spiš a Gemer až do Budapešti a využívali ich aj osoby, ktoré sa následne zapojili do bojov.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Zdroj feed teraz.sk