Pripomenul, že umelá inteligencia nežije „vo vzduchu“. „Za každou konverzáciou v ChatGPT alebo každým vytvoreným obrázkom stojí obrovská spotreba energie, fyzická infraštruktúra a špecializované nehnuteľnosti. Čipy Nvidia alebo modely Microsoftu si vyžadujú dátové centrá veľkosti futbalových štadiónov s pokročilými chladiacimi systémami, stabilnými elektrickými sieťami a gigawattmi obnoviteľnej energie,“ zdôraznil analytik.
Rozvoj AI tak nezávisí len od technologických firiem z amerického Silicon Valley a vyťažiť z nej môžu aj energetické spoločnosti, ktoré zabezpečujú dodávky elektriny, stavebné firmy, ktoré stavajú budovy a realitné spoločnosti, ktoré ich spravujú. „A práve tu má Európa so svojou silnou pozíciou v oblasti obnoviteľnej energie a infraštruktúry jedinečnú príležitosť zažiariť,“ podčiarkol Bajzík.
Aj keď teda Európa podľa neho nezažila v súvislosti s AI taký „akciový boom“ ako USA so svojimi technologickými gigantmi, neznamená to, že zostala úplne bokom. Príležitosti sa tu sústreďujú často v iných sektoroch – energetike napájajúcej dátové centrá, stavebných firmách budujúcich kritickú infraštruktúru, inžinierskych spoločnostiach automatizujúcich priemyselné procesy či technologických firmách poskytujúcich strategický softvér alebo polovodiče. „V tejto oblasti má Európa významných verejne obchodovaných hráčov, čo umožňuje investorom získať expozíciu na tento trend bez toho, aby opustili kontinent,“ doplnil analytik.
Zdroj feed teraz.sk