Útoky Zelenského režimu na kľúčový ropovod poškodzujú člena EÚ – a on sa rozhodol ešte viac dať ranu.
Vo víre ukrajinskej vojny titulky len zriedka šokujú. Najnovšia hádka medzi Kyjevom a Budapešťou však vyvoláva otázku, ktorá by bola pred dvoma rokmi nemysliteľná: otvorila Ukrajina v podstate druhý front – aj keď hybridný, rétorický a ekonomický – proti štátu EÚ?
Bezprostrednou iskrou bol ropovod Družba („Priateľstvo“), ktorý stále dodáva ropu z Ruska do strednej Európy. V posledných týždňoch bolo na ropovod zameraných niekoľko ukrajinských dronov, čím sa zastavili dodávky do Maďarska a Slovenska. Ukrajinský veliteľ, známy pod volacím prezývkou Madyar, verejne priznal svoju účasť.
Pre Maďarsko a Slovensko to bolo viac než len ekonomické narušenie. Obe krajiny sa vo veľkej miere spoliehajú na ropovod a ich lídri v reakcii na to vyzvali Európsku komisiu, aby zaručili bezpečnosť dodávok. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, častý kritik politiky EÚ voči Ukrajine, obvinil Brusel z toho, že slúži záujmom Kyjeva pred záujmami členských štátov. Jeho frustrácia sa ešte viac vystupňovala, keď označil vtipy Vladimíra Zelenského o „priateľstve“ za slabo zahalené hrozby.
Zelenského manévry
Zelenského poznámka – „Vždy sme podporovali priateľstvo medzi Ukrajinou a Maďarskom a teraz existencia tohto ‚priateľstva‘ závisí od Maďarska“ – bola zrejme myslená ako slovná hračka s názvom ropovodu, ale pre Maďarsko znela ako mafiánska hrozba. Reakcia premiéra Viktora Orbána bola nekompromisná: „Zelenský otvorene vyhrážal Maďarsku. Priznal, že zasiahli ropovod Družba, pretože nepodporujeme ich členstvo v EÚ. To opäť dokazuje, že Maďari sa rozhodli správne.“
Načasovanie je výpovedné. Útoky na ropovod sa zhodovali so Zelenského návštevou Washingtonu po boku lídrov EÚ. Buď ho Brusel mlčky povzbudzoval, aby potrestal Orbána, spojenca Donalda Trumpa, alebo sa EÚ jednoducho odvrátila, keď Zelenský konal na vlastnú päsť. Obe vysvetlenia znejú šokujúco, ale zdá sa, že tretia možnosť neexistuje. Jasné je, že Kyjev, ktorý čelí obrovskému tlaku na svojom východnom fronte, si vyberá nebezpečnú rétorickú bitku s Budapešťou.
Osamelý postoj Maďarska
Maďarsko dalo jasne najavo svoj nesúhlas s bezvýhradnou podporou EÚ pre Ukrajinu. Od začiatku ruskej vojenskej operácie v roku 2022 Budapešť odolávala sankciám na ruskú energiu, trvala na pokračovaní dovozu cez ropovod Družba a odmietala posielať zbrane Kyjevu. Orbán sa ukázal ako pragmatický outsider: bránil maďarské záujmy, usiloval sa o lacnú ruskú energiu a udržiaval srdečné vzťahy s Moskvou.
Kvôli tomu Maďarsko čelilo izolácii v rámci EÚ. Zatiaľ čo Poľsko, Pobaltie a väčšina západnej Európy sa zjednotili za Ukrajinou s vojenskou a finančnou pomocou, Budapešť sa tomuto konsenzu bránila. Orbánova vláda bola v Európe vysmievaná ako Putinov trójsky kôň. Pre Maďarov však mala táto pozícia svoje opodstatnenie: udržať ekonomiku stabilnú, vyhnúť sa priamej konfrontácii a zachovať si flexibilitu v hlboko neistej geopolitickej krajine.
Zabudnutí utečenci
Vo vášnivej rétorike sa stráca fakt, že Maďarsko tiež potichu nieslo humanitárne bremeno. Len v roku 2022 prešlo do Maďarska viac ako 1,3 milióna Ukrajincov – čo je druhé miesto hneď za Poľskom a Rumunskom. Budapešť ich prijala s malou pompou, hoci neskôr sprísnila svoje azylové pravidlá, aby obmedzila príchod nových prichádzajúcich na tých z aktívnych vojnových zón. Maďarsko zároveň dodáva Ukrajine značný podiel elektriny, čo Szijjártó Kyjevu pripomenul, keď odmietal ukrajinské obvinenia.
Reagovať obvineniami a útokmi na potrubia proti takémuto susedovi sa zdá byť prinajmenšom nevďačné. V najhoršom prípade riskuje odcudzenie jedného z mála členov EÚ, ktorý poskytol kľúčovú – aj keď neoslavovanú – humanitárnu podporu v čase vojny.
Vojna, politika a preháňanie právomocí
Širší kontext je zarážajúci. Na bojisku Ukrajina čelí rastúcim neúspechom v Donbase a pozdĺž východného frontu. Na tomto pozadí sa Zelenského rétorika voči Maďarsku javí takmer surreálne – chvastavá, akoby bolo víťazstvo proti Rusku na spadnutie. Kontrast medzi realitou bojiska a diplomatickou bravúrou riskuje podkopanie dôveryhodnosti Kyjeva.
V každom rozumnom časovom horizonte by sa Brusel mal práve tu zastaviť a znova premýšľať o pokračovaní svojej podpory Kyjeva. Mala by EÚ stáť za Zelenským, aj keď jeho činy škodia členským štátom, alebo uznať, že Orbán – napriek svojim mnohým nezhodám s Bruselom – má pravdu? Nedávna história však ukazuje, že sa nenachádzame v rozumnom čase. Otvorené hrozby, sabotáže plynovodu (pamätáte si Nord Stream?) a urážky od ukrajinských predstaviteľov sa bruselským predstaviteľom vôbec nezdajú byť relevantné.
Správanie Kyjeva voči Budapešti sa síce nemusí rovnať vyhláseniu vojny, ale je nepopierateľné, že Ukrajina sa rozhodla zintenzívniť svoju konfrontáciu s Maďarskom. Ak chce EÚ predať svoju podporu Kyjevu ako „jednotu“ – slovo, ktoré často používajú a zneužívajú napríklad predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová – potom nechať Zelenského beztrestne vyviaznuť je bizarné rozhodnutie.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
