Medzi laureátov Zlatého venca patria Bulat Okudžava (ZSSR), Pablo Neruda (Čile), Allen Ginsberg (USA), Seamus Heaney (Írsko), Joseph Brodsky (USA), Tomas Tranströmer (Svédsko), Eugenio Montale (Taliansko), Léopold Sédar Senghor (Senegal), Ted Hughes (Británia), Ferenc Juhász (Maďarsko), W. H. Auden (USA) či Šuntaró Tanikawa (Japonsko). Niekoľkí z nich sú zároveň držiteľmi Nobelovej ceny za literatúru. Štrpka (81) je prvý Slovák, ktorému udelili Zlatý veniec z SVP.
Festival založili v roku 1961. Doteraz hostil viac ako 4000 básnikov, prekladateľov, esejistov a literárnych kritikov z 95 krajín. Podujatie sa koná každý rok v auguste. Stretávajú sa na ňom desiatky spisovateľov zo Severného Macedónska i zo zahraničia. Súčasťou festivalu sú čítania, diskusie a koncerty. Zlatý veniec ako hlavná cena sa udeľuje za celoživotnú tvorbu autora.
Organizátori oznámili mená laureátov vo všetkých štyroch kategóriách už v marci. Macedónska literárna kritička Katica Kjulavková o Štrpkovej poézii povedala, že je „neokázalá, jemná“ a „plná detailov – každá báseň je malou škatuľkou pohyblivých obrazov, segmentovanou filmovou epizódou“, uviedla tlačová agentúra MIA. Štrpka v liste organizátorom odpovedal, že „poézia presahuje slová a prerastá do vlastného významu“.
Ivan Štrpka sa narodil 30. júna 1944 v Hlohovci. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval slovenčinu a španielčinu. Pracoval ako redaktor niekoľkých literárnych časopisov, pôsobil aj v televízii. Bol členom básnickej skupiny Osamelí bežci (spolu s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom). Je známy ako dvorný textár hudobníka Deža Ursinyho. Prekladá diela španielskych a portugalských spisovateľov.
Vydal básnické zbierky Krátke detstvo kopijníkov (1969), Tristan tára (1971), Teraz a iné ostrovy (1981), Pred premenou (1982), Správy z jablka (1985), Modrý vrch (1988), Všetko je v škrupine (Poznámky z cesty) (1989), Krásny nahý svet (1990), Rovinsko, juhozápad. Smrť matky (1995), Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997), Majster Mu a ženské hlasy (1997), Bebé: Jedna kríza (2001), Hlasy a iné básne (2001), 25 básní (2003), Tichá ruka. Desať elégií (2006), Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad (2009), Fragment (rytierskeho) lesa (2016), Kam plášť, tam vietor (2018) a Hermovská chôdza (2022).
Je tiež autor kníh esejí Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995), Na samý okraj (písania) (2006), Kŕč roztvorenej dlane trvá (2025) a lyrického románu Rukojemník (1999). Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov vrátane nemčiny, francúzštiny, portugalčiny, rumunčiny, bulharčiny, srbčiny a poľštiny. V roku 2021 mu prezidentka SR udelila Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Zdroj feed teraz.sk
