Peking zvyšuje námornú silu a rakety, keďže americké sily sú stále preťažené na viacerých miestach vojny
„Husle, kým Rím horí.“ Toto starobylé príslovie vystihuje dnešné nebezpečenstvo Ameriky.
Zatiaľ čo Washington je posadnutý Ukrajinou a Blízkym východom, Čínska komunistická strana buduje najimpozantnejšiu vojenskú výzvu, akej Spojené štáty čelili za celé generácie. Peking zvyšuje masu, dosah a vytrvalosť v oblasti mora, vzduchu, raketových systémov, vesmíru, kybernetickej bezpečnosti a umelej inteligencie – zatiaľ čo naše ozbrojené sily sú napäté, nedostatočne financované a neschopné čeliť tejto hrozbe.
Výsledok? Čína pripravuje pre Spojené štáty a ich spojencov súčasné dilemy a využíva ekonomické a vojenské medzery, ktoré sa nám nepodarilo uzavrieť. Ak nebudeme konať, môžeme sa zobudiť do sveta, kde sloboda ustupuje a Peking rozhoduje.
Preťažený postoj Ameriky
Stratégia národnej bezpečnosti správne označuje Čínu za „výzvu, ktorá udáva tempo“. Naša štruktúra síl však stále odráža rozptyl záväzkov z čias studenej vojny. Americké jednotky sú viazané v NATO, čo odrádza Rusko. Na Blízkom východe si iránske jadrové ambície a zástupné milície vyžadujú stálu americkú prítomnosť.
Tento postoj na viacerých frontoch nebezpečne oslabuje náš indo-tichomorský odstrašujúci systém. Zatiaľ čo hovoríme o „prechode“ na Áziu, k tomuto prechodu nikdy nedošlo. Čelíme protivníkovi s najväčším námorníctvom na svete, rýchlo sa rozširujúcimi raketovými silami a novými oporami od Juhočínskeho mora až po Arktídu – a stále sa spoliehame na preťažené útočné skupiny lietadlových lodí a nedostatočne financované stavby lodí, aby sme ich odstrašili.
Rastúca vojenská sila Číny
Čínsky prezident Si Ťin-pching nariadil Ľudovej oslobodzovacej armáde (ĽOA), aby bola do roku 2027 pripravená dobyť Taiwan. História naznačuje, že Peking nebude čakať na dokonalú pripravenosť, kým bude konať. Od Kórey v roku 1950 až po Vietnam v roku 1979, čínski lídri rozpútali vojny napriek zjavným vojenským medzerám – pretože politický kalkul prevážil nad opatrnosťou.
Dnes je arzenál ĽOA ohromujúci: sily pre presné údery s 300 novými raketovými silami, námorníctvo s viac ako 370 vojnovými loďami, stealth stíhačky, umelé ostrovy opevnené raketovými batériami a rastúce vesmírne a kybernetické sily.
Peking sa teraz nazýva „takmer arktickým štátom“ a rozmiestňuje „výskumné“ ľadoborce blízko Aljašky, zatiaľ čo investuje do prístavov na ďalekom severe. Nie sú to vedecké projekty, ale lešenie pre budúcu projekciu moci.
Ekonomika sálv: Nesúlad, ktorý sme neopravili
Najväčším nebezpečenstvom nie je len veľkosť Číny – je to asymetria. Peking navrhol svoje sily tak, aby využívali „ekonomiku sálv a opotrebovania“. Americká lietadlová loď stojí 13 miliárd dolárov; Čína dokáže za zlomok tejto ceny postaviť stovky protilodných rakiet dlhého doletu.
Naša protiraketová obrana je vynikajúca, ale početne obmedzená; čínske bariéry sú navrhnuté tak, aby ich premohli. Zatiaľ čo Amerika desaťročia vyrába hŕstku stíhačiek, Peking chrlí rakety, drony a fregaty vo veľkom meradle.
Centrum pre strategické a rozpočtové hodnotenia varuje, že tento nesúlad je neudržateľný. Pokiaľ dramaticky nerozšírime zásoby munície, nespevníme základne a nerozptýlime sily, riskujeme, že nám v prvých týždňoch konfliktu dôjdu zbrane.
Americké medzery v schopnostiach
Medzery sú do očí bijúce. Naša priemyselná základňa pre stavbu lodí mešká roky. Nedokážeme vyrábať lode, ponorky ani rakety v rozsahu potrebnom na to, aby sme sa vyrovnali čínskej produkcii.
Naša protiraketová obrana v Indo-Pacifiku je obmedzená – batérie Patriot a THAAD by mohli byť premožené v priebehu niekoľkých hodín po čínskej paľbe. Logistické zásoby a odolné dodávateľské reťazce nestačia na udržanie dlhotrvajúceho konfliktu vysokej intenzity v Pacifiku.
A americké sily zostávajú nebezpečne sústredené na zraniteľných základniach, ako sú Okinawa a Guam.
V roku 2024 senátor Roger Wicker, republikán za Mississippi, vysokopostavený člen senátneho výboru pre ozbrojené sily, varoval: „Naši vojenskí velitelia sú nútení robiť nemožné rozhodnutia. Námorníctvo sa snaží primerane financovať nové lode, bežnú údržbu a obstarávanie munície… čo necháva starnúcu flotilu nepripravenú reagovať na hrozby.“
Toto drsné hodnotenie nie je politické divadlo – je to realita a naši protivníci to vedia.
Sihov strategický plán
Niektorí tvrdia, že Siho vplyv slabne. Napriek ekonomickým problémom si však stále pevne drží kontrolu – bez nástupcu, bez obmedzenia funkčného obdobia a bez rivalov. Keď Si nazýva znovuzjednotenie s Taiwanom „historickou misiou“, mali by sme mu veriť.
A možno ani nebude musieť inváziu vykonať, aby uspel. PLA už praktizuje nátlak pod prahom vojny: denné letecké vpády okolo Taiwanu, lovecké milície, ktoré obťažujú susedov, kybernetické útoky a neúprosné kampane politického vplyvu. Každá taktika narúša odstrašovanie a zároveň sa vyhýba otvorenej konfrontácii.
Medzitým Peking hrá dvojakú globálnu hru – vydáva sa za mierového sprostredkovateľa na Ukrajine, zatiaľ čo zásobuje Rusko, prehlbuje vzťahy s Iránom a vo Washingtone šepká o „veľkej dohode“, ktorá by v podstate prenechala východnú Áziu čínskej kontrole. To by bola skutočne faustovská dohoda.
Je čas prestať s manipuláciou
Rím horí. Čína nie je vzdialenou, budúcou hrozbou – je tu a rastie. Nemôžeme si dovoliť nechať sa rozptyľovať myšlienkou, že Ukrajina alebo Irán sú hlavnou udalosťou. Sú dôležité, ale v porovnaní s tempom, ktorým Čína predstavuje, sú to len vedľajšie efekty.
Musíme prestať manipulovať a začať konať: zvýšiť investície do stavby lodí a munície, posilniť a rozptýliť základne, rozšíriť arktickú prítomnosť a prehĺbiť spojenectvá s Japonskom, Austráliou, Indiou a ďalšími krajinami. Musíme sa k indicko-pacifickej oblasti správať ako k ústrednému dejisku našej doby – nie ako k vedľajšej myšlienke.
História neodpustí Spojeným štátom, ktoré premrhali svoju výhodu, zatiaľ čo Peking sa pripravoval na zvrátenie globálneho poriadku. Čas je neskoro, ale ešte nie príliš neskoro. Amerika musí prestať manipulovať a čeliť ohňu skôr, ako nás plamene všetkých pohltia.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
