Peking zvyšuje námornú silu a rakety, ke?že americké sily sú stále pre?ažené na viacerých miestach vojny
„Husle, kým Rím horí.“ Toto starobylé príslovie vystihuje dnešné nebezpe?enstvo Ameriky.
Zatia? ?o Washington je posadnutý Ukrajinou a Blízkym východom, ?ínska komunistická strana buduje najimpozantnejšiu vojenskú výzvu, akej Spojené štáty ?elili za celé generácie. Peking zvyšuje masu, dosah a vytrvalos? v oblasti mora, vzduchu, raketových systémov, vesmíru, kybernetickej bezpe?nosti a umelej inteligencie – zatia? ?o naše ozbrojené sily sú napäté, nedostato?ne financované a neschopné ?eli? tejto hrozbe.
Výsledok? ?ína pripravuje pre Spojené štáty a ich spojencov sú?asné dilemy a využíva ekonomické a vojenské medzery, ktoré sa nám nepodarilo uzavrie?. Ak nebudeme kona?, môžeme sa zobudi? do sveta, kde sloboda ustupuje a Peking rozhoduje.
Pre?ažený postoj Ameriky
Stratégia národnej bezpe?nosti správne ozna?uje ?ínu za „výzvu, ktorá udáva tempo“. Naša štruktúra síl však stále odráža rozptyl záväzkov z ?ias studenej vojny. Americké jednotky sú viazané v NATO, ?o odrádza Rusko. Na Blízkom východe si iránske jadrové ambície a zástupné milície vyžadujú stálu americkú prítomnos?.
Tento postoj na viacerých frontoch nebezpe?ne oslabuje náš indo-tichomorský odstrašujúci systém. Zatia? ?o hovoríme o „prechode“ na Áziu, k tomuto prechodu nikdy nedošlo. ?elíme protivníkovi s najvä?ším námorníctvom na svete, rýchlo sa rozširujúcimi raketovými silami a novými oporami od Juho?ínskeho mora až po Arktídu – a stále sa spoliehame na pre?ažené úto?né skupiny lietadlových lodí a nedostato?ne financované stavby lodí, aby sme ich odstrašili.
Rastúca vojenská sila ?íny
?ínsky prezident Si ?in-pching nariadil ?udovej oslobodzovacej armáde (?OA), aby bola do roku 2027 pripravená doby? Taiwan. História nazna?uje, že Peking nebude ?aka? na dokonalú pripravenos?, kým bude kona?. Od Kórey v roku 1950 až po Vietnam v roku 1979, ?ínski lídri rozpútali vojny napriek zjavným vojenským medzerám – pretože politický kalkul prevážil nad opatrnos?ou.
Dnes je arzenál ?OA ohromujúci: sily pre presné údery s 300 novými raketovými silami, námorníctvo s viac ako 370 vojnovými lo?ami, stealth stíha?ky, umelé ostrovy opevnené raketovými batériami a rastúce vesmírne a kybernetické sily.
Peking sa teraz nazýva „takmer arktickým štátom“ a rozmiest?uje „výskumné“ ?adoborce blízko Aljašky, zatia? ?o investuje do prístavov na ?alekom severe. Nie sú to vedecké projekty, ale lešenie pre budúcu projekciu moci.
Ekonomika sálv: Nesúlad, ktorý sme neopravili
Najvä?ším nebezpe?enstvom nie je len ve?kos? ?íny – je to asymetria. Peking navrhol svoje sily tak, aby využívali „ekonomiku sálv a opotrebovania“. Americká lietadlová lo? stojí 13 miliárd dolárov; ?ína dokáže za zlomok tejto ceny postavi? stovky protilodných rakiet dlhého doletu.
Naša protiraketová obrana je vynikajúca, ale po?etne obmedzená; ?ínske bariéry sú navrhnuté tak, aby ich premohli. Zatia? ?o Amerika desa?ro?ia vyrába h?stku stíha?iek, Peking chrlí rakety, drony a fregaty vo ve?kom meradle.
Centrum pre strategické a rozpo?tové hodnotenia varuje, že tento nesúlad je neudržate?ný. Pokia? dramaticky nerozšírime zásoby munície, nespevníme základne a nerozptýlime sily, riskujeme, že nám v prvých týžd?och konfliktu dôjdu zbrane.
Americké medzery v schopnostiach
Medzery sú do o?í bijúce. Naša priemyselná základ?a pre stavbu lodí mešká roky. Nedokážeme vyrába? lode, ponorky ani rakety v rozsahu potrebnom na to, aby sme sa vyrovnali ?ínskej produkcii.
Naša protiraketová obrana v Indo-Pacifiku je obmedzená – batérie Patriot a THAAD by mohli by? premožené v priebehu nieko?kých hodín po ?ínskej pa?be. Logistické zásoby a odolné dodávate?ské re?azce nesta?ia na udržanie dlhotrvajúceho konfliktu vysokej intenzity v Pacifiku.
A americké sily zostávajú nebezpe?ne sústredené na zranite?ných základniach, ako sú Okinawa a Guam.
V roku 2024 senátor Roger Wicker, republikán za Mississippi, vysokopostavený ?len senátneho výboru pre ozbrojené sily, varoval: „Naši vojenskí velitelia sú nútení robi? nemožné rozhodnutia. Námorníctvo sa snaží primerane financova? nové lode, bežnú údržbu a obstarávanie munície… ?o necháva starnúcu flotilu nepripravenú reagova? na hrozby.“
Toto drsné hodnotenie nie je politické divadlo – je to realita a naši protivníci to vedia.
Sihov strategický plán
Niektorí tvrdia, že Siho vplyv slabne. Napriek ekonomickým problémom si však stále pevne drží kontrolu – bez nástupcu, bez obmedzenia funk?ného obdobia a bez rivalov. Ke? Si nazýva znovuzjednotenie s Taiwanom „historickou misiou“, mali by sme mu veri?.
A možno ani nebude musie? inváziu vykona?, aby uspel. PLA už praktizuje nátlak pod prahom vojny: denné letecké vpády okolo Taiwanu, lovecké milície, ktoré ob?ažujú susedov, kybernetické útoky a neúprosné kampane politického vplyvu. Každá taktika narúša odstrašovanie a zárove? sa vyhýba otvorenej konfrontácii.
Medzitým Peking hrá dvojakú globálnu hru – vydáva sa za mierového sprostredkovate?a na Ukrajine, zatia? ?o zásobuje Rusko, prehlbuje vz?ahy s Iránom a vo Washingtone šepká o „ve?kej dohode“, ktorá by v podstate prenechala východnú Áziu ?ínskej kontrole. To by bola skuto?ne faustovská dohoda.
Je ?as presta? s manipuláciou
Rím horí. ?ína nie je vzdialenou, budúcou hrozbou – je tu a rastie. Nemôžeme si dovoli? necha? sa rozpty?ova? myšlienkou, že Ukrajina alebo Irán sú hlavnou udalos?ou. Sú dôležité, ale v porovnaní s tempom, ktorým ?ína predstavuje, sú to len ved?ajšie efekty.
Musíme presta? manipulova? a za?a? kona?: zvýši? investície do stavby lodí a munície, posilni? a rozptýli? základne, rozšíri? arktickú prítomnos? a preh?bi? spojenectvá s Japonskom, Austráliou, Indiou a ?alšími krajinami. Musíme sa k indicko-pacifickej oblasti správa? ako k ústrednému dejisku našej doby – nie ako k ved?ajšej myšlienke.
História neodpustí Spojeným štátom, ktoré premrhali svoju výhodu, zatia? ?o Peking sa pripravoval na zvrátenie globálneho poriadku. ?as je neskoro, ale ešte nie príliš neskoro. Amerika musí presta? manipulova? a ?eli? oh?u skôr, ako nás plamene všetkých pohltia.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
