Kaspické more je napriek svojmu názvu najvä?šie jazero s rozlohou 371.000 štvorcových kilometrov. Obklopuje ho pä? krajín – Azerbajdžan, Irán, Kazachstan, Rusko a Turkménsko. Sú to významní producenti ropy, ktorú ?ažia aj spopod Kaspického mora.
Pod?a Hadžijeva hladina Kaspického mora klesá už nieko?ko desa?ro?í, no tento trend sa postupne zrých?uje. Za posledných pä? rokov bol pokles o 0,93 metra, o 1,5 metra za posledných desa? rokov a o 2,5 metra za posledných 30 rokov. Rýchlos? sú?asného poklesu v rozhovore odhadol na približne 20 až 30 centimetrov za rok.
„Ústup brehov mení prírodné podmienky, narúša hospodársku ?innos? a vytvára nové výzvy pre trvalo udržate?ný rozvoj,“ uviedol Hadžijev. Pri problematike poklesu hladiny Kaspického mora zastupuje Azerbajdžan aj v spolo?nej pracovnej skupine s Ruskom.
Napriek zhoršujúcim sa vz?ahom medzi oboma krajinami pracovná skupina podpísala protokol, pod?a ktorého plánuje v septembri schváli? spolo?ný program na monitorovanie hladiny Kaspického mora a riešenie jej poklesu.
Rusko považuje za hlavnú prí?inu najmä zmenu klímy. Azerbajdžan pripisuje pokles výstavbe priehrad na rieke Volga, ktorá tvorí predstavuje až 80 percent pritekajúcej vody do Kaspického mora.
Hadžijev pre Reuters povedal, že klesajúca hladina už teraz ovplyv?uje životy obyvate?ov pobrežných oblastí aj prevádzku prístavov. V pri?ahlých oblastiach Kaspického mora žije približne 15 miliónov ?udí, len v Azerbajdžane to sú štyri milióny.
Okrem toho pod?a námestníka nízka hladina komplikuje plavbu lodí v prístave v metropole Baku a znižuje možnú kapacitu nákladu a zvyšuje logistické náklady. Vyvoláva to navyše negatívne dopady na námornú prepravu ropy a zdravie podvodného ekosystému.
Zdroj feed teraz.sk
