Vojenská akcia sa za?ala 21. augusta 1968 a vyžiadala si do konca toho roka životy 38 osôb na Slovensku z celkového po?tu 108 obetí v ?eskoslovensku. Tragickým udalostiam je venovaný pamätný de? – De? obetí okupácie ?esko-Slovenska v roku 1968, ktorý si Slovensko pripomenie vo štvrtok.
Tento de? sa zaradil do zoznamu pamätných dní 3. novembra 2020 rozhodnutím poslancov Národnej rady (NR) SR doplni? ho do zákona ?. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, d?och pracovného pokoja a pamätných d?och v znení neskorších predpisov. Ú?elom novely bolo zaradi? dokopy dva pamätné dni – 21. august ako De? obetí okupácie ?esko-Slovenska v roku 1968 a 21. jún ako De? odchodu okupa?ných vojsk sovietskej armády z ?esko-Slovenska v roku 1991.
Pamätné dni symbolicky vymedzujú 23 rokov okupácie ?esko-Slovenska. Zárove? toto obdobie predstavuje zd?havý proces normalizácie, ktorá prispela k tomu, že komunistický režim v bývalom ?eskoslovensku vládol až do roku 1989.
O okupácii ?eskoslovenska sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Operácia mala zastavi? demokratiza?ný proces v ?SSR. Na jeho ?ele stál Alexander Dub?ek, ktorý bol od januára 1968 prvým tajomníkom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany ?eskoslovenska (KS?). Na podporu reforiem vznikla aj výzva Dvetisíc slov, ktorú skoncipoval spisovate? Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnos?.
Vojenská invázia bola najvä?šou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Za?ala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968 pod krycím názvom Operácia Dunaj. Zú?astnilo sa na nej 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Interven?ným jednotkám v po?te približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál Ivan Grigorjevi? Pavlovskij.
V otrasenej a zasko?enej verejnosti, prirodzene, najviac rezonovali mená obetí prvých okupa?ných dní. Vä?šinu z nich zastrelili po?as priamych stretoch s prechádzajúcimi vojskami. „Výstrely pri Univerzite Komenského v Bratislave na poludnie 21. augusta si vyžiadali životy troch ?udí: Danky Košanovej, Jána Holíka a Stanislava Siváka. Na druhý de?, 22. augusta, po?as demonštrácie na Námestí SNP, spustili vojaci stre?bu, v dôsledku ktorej zomrel u?e? Peter Legner a neskôr zraneniam pod?ahol aj Jozef Szvityel,“ uvádza sa na stránke Ústavu pamäti národa (ÚPN), venovanej udalostiam vpádu vojsk.
Obete vpádu pribúdali po celom Slovensku. O život prišiel aj študent Jozef Bonk, ke? sa obyvatelia Popradu snažili zastavi? postup tankov zátarasami, na ?o vojsko reagovalo stre?bou. Rovnako k stre?be došlo aj v Košiciach po?as ostrých protestov proti okupácii. Pri nich zahynulo celkovo sedem osôb. Po strete s tankami vo Zvolene zomrel zase robotník Jozef Levák a v Detve okupanti zastrelili Rudolfa Gavorníka a Štefana Zdechovana. Prí?inou smrti neskorších obetí bol naj?astejšie stret s vojenským vozidlom ?i dopravná nehoda.
Odchod sovietskych vojsk sa za?al až zhruba štyri mesiace po páde Železnej opony, a to 26. februára 1990. Posledný transport prekro?il východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukon?ený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukon?ení odsunu.
Pamätný de? je venovaný viac ako 400 obetiam okupácie v ?SSR. Samotný komunistický režim v ?eskoslovensku si však vyžiadal nieko?konásobne viac zni?ených existencií a obetí na životoch. Išlo o ?udí, ktorých odvliekli do gulagov v Sovietskom zväze, zomreli v táboroch nútených prác, v pomocných technických práporoch. ?alej to boli politickí väzni a odsúdení, disidenti, chartisti, ?udia, ktorí sa pokúsili o útek cez Železnú oponu, obete násilnej kolektivizácie, likvidácie cirkvi ?i vys?ahovaní v rámci akcie B. Všetkých týchto ?udí pripomínajú verejnosti nielen samotné pamätné dni, ale napríklad aj z komplexného h?adiska Múzeum obetí komunizmu v Košiciach.
Zdroje: www.21august1968.sk www.mok.sk
Zdroj feed teraz.sk
