EPOCH TIMES, Tom Goeller, 20.08.2025
Po stretnutí amerického prezidenta Trumpa s ukrajinským prezidentom Zelenským a viacerými európskymi štátnikmi a predsedami vlád vo Washingtone 18. augusta Trump oznámil stretnutie Putina a Zelenského. A dnes členské štáty NATO rokujú o vyslaní vojakov na Ukrajinu, ktorí majú zabezpečiť mier. Dvanásť európskych štátov je na to údajne pripravených.
Z pohľadu amerického prezidenta Donalda Trumpa je trojstranná schôdzka potrebná na ukončenie vojny na Ukrajine, ale ruský prezident Vladimir Putin o ňu nemá záujem. (Archívna fotografia) Foto: Morissard/Bednyakov/AP/dpa
Foto: Morissard/Bednyakov/AP/dpa
Samit amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa konal 15. augusta na Aljaške, vyvolal obrovskú dynamiku v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Už o tri dni neskôr, 18. augusta, sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a viacerí hlavy štátov a vlád EÚ, medzi nimi aj nemecký kancelár Friedrich Merz, stretli s Trumpom vo Washingtone, aby vysvetlili svoje stanoviská.
Dnes, 20. augusta, už 30 štátov podporujúcich Ukrajinu – tzv. „aliancia ochotných“ – rokuje o tom, ako Západ môže Ukrajine a Rusku poskytnúť bezpečnostné záruky, akonáhle dôjde k prímeriu. Viaceré európske štáty sa 19. augusta ponúkli ako miesto trojstranného stretnutia Trumpa, Putina a Zelenského.
Trojstranné stretnutie vo Viedni, Ženeve, Budapešti alebo Moskve?
Rakúsky spolkový kancelár Christian Stocker (ÖVP) 19. augusta ponúkol Viedeň ako možné miesto rokovaní. Informovali o tom rakúske médiá. Vzhľadom na to, že na Putina bol vydaný zatykač Medzinárodným trestným súdom, Rakúsko sa na základe „dohody o sídle medzinárodných organizácií vo Viedni“ bude snažiť umožniť Putinovi účasť na rokovaniach vo Viedni.
Predtým sa už ponúkla Švajčiarsko. Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis podľa „Schweizerischer Rundfunk und Fernsehen“ povedal:
„Vyjasnili sme právnu situáciu. Takéto stretnutie by sme mohli zorganizovať a vieme, čo treba urobiť, aby prebehlo bez problémov. Môžeme to urobiť napriek zatykaču na Putina, a to vďaka našej špeciálnej úlohe a úlohe Ženevy ako európskeho sídla OSN.“
Podľa informácií amerického denníka „Politico“ Biely dom naopak plánuje stretnutie v maďarskej metropole Budapešti. „Americké tajné služby sa pripravujú na summit v stredoeurópskej krajine pod vedením premiéra Viktora Orbána, ktorý je od prvého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa s ním úzko spojený,“ píše denník.
Trump mal s Orbánom hovoriť aj o vstupe Ukrajiny do EÚ ako súčasť „bezpečnostnej záruky“ pre Ukrajinu. Informovala o tom americká spravodajská agentúra „Bloomberg“.
Francúzska zahraničná televízna stanica „France24“ dokonca s odvolaním sa na bližšie nešpecifikované „zdroje oboznámené s telefonátom medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Vladimírom Putinom“ uvádza, že ruský prezident navrhol Moskvu ako miesto rokovaní. Zelenskyj to však odmietol.
Lavrov: S Trumpom je to lepšie ako s Bidenom
Z Moskvy sú zatiaľ na všetky návrhy len zdržanlivé reakcie. Napríklad kancelária Putina po telefonáte s Trumpom 18. augusta len oznámila:
„Ruský prezident zdôraznil význam osobného úsilia a angažovanosti Donalda Trumpa pri hľadaní riešení na trvalé urovnanie konfliktu na Ukrajine.“
Ruská tlačová agentúra „Interfax“ cituje ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý povedal: „Neodmietame žiadne formáty spolupráce, ani bilaterálne, ani trilaterálne, a prezident to opakovane zdôraznil.“ Lavrov to uviedol v rozhovore pre televíznu stanicu „Rossiya-24“. Zároveň je podľa Lavrova potrebné „dôkladne pripraviť všetky kontakty, na ktorých sa zúčastňujú hlavy štátov“.
V tej istej televíznej relácii Lavrov zdôraznil: „Všeobecne si myslím, že proces je teraz oveľa istejší a sľubnejší ako pred šiestimi mesiacmi, keď sa blížil koniec funkčného obdobia Bidenovej vlády,“ uzavrel najvyšší ruský diplomat.
Ruský denník „Izvestija“ cituje z rozhovoru ruského ministra zahraničných vecí s televíznou stanicou „Rossiya-1“. Podľa neho Lavrov 19. augusta povedal, že Rusko nechce dobývať nové územia, ale chce chrániť ruský národ. Lavrov: „Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že sme nikdy nehovorili o tom, že musíme jednoducho dobyť niektoré územia. Ani Krym, ani Donbas, ani Novorossiya ako územia nikdy neboli naším cieľom.“
Lavrov vysvetlil, že „hlavným cieľom“ [ruskej invázie] bolo „ochrániť ruský národ“, ktorý historicky žije v tejto oblasti. Lavrov jasne uviedol, „že bez úplnej ochrany práv Rusov na ukrajinskom území nie sú možné žiadne dlhodobé dohody v rámci urovnania konfliktu“.
Oblasť Donbas s označením Doneck a Luhansk.
Foto: klenger/iStock
Trump: Žiadne americké jednotky na Ukrajinu
Americký prezident v telefonickom rozhovore pre súkromnú americkú televíznu stanicu „Fox News“ 19. augusta ubezpečil, že USA nepošlú na Ukrajinu žiadne jednotky na udržanie mieru, ani po skončení jeho funkčného obdobia. „Máte moje slovo,“ povedal a dodal: „Snažím sa len zabrániť zabíjaniu ľudí. V tejto smiešnej vojne, ktorá nikdy nemala vypuknúť,“ každý týždeň prichádza o život 5 000 až 7 000 ľudí. Trump podľa svojich slov najprv plánuje zorganizovať stretnutie Putina a Zelenského, a až potom sa sústredí na širšie trojstranné rokovania.
Podľa agentúry Bloomberg viacero európskych krajín zvažuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Informujú o tom anonymné zdroje „oboznámené s touto záležitosťou“, ako uvádza denník. Ide predovšetkým o Veľkú Britániu a Francúzsko a asi desať ďalších európskych krajín.
Predtým šéf generálneho štábu britských ozbrojených síl admirál Tony Radakin vyhlásil, že Veľká Británia nepošle mierové jednotky na ochranu ukrajinských hraníc. Veľká Británia je k dispozícii iba na obranu ukrajinského vzdušného a námorného priestoru, nie však na „frontu proti Rusku“. Radakin tiež potvrdil, že britskí vojaci budú k dispozícii na logistickú podporu a výcvik, ale nebudú umiestnení v blízkosti Ruska.
V Pentagone sa dnes majú konkretizovať vojenské plány na povojnové usporiadanie na Ukrajine.
Bundeswehr alebo modré prilby?
Aj v Nemecku sa diskutuje o účasti Bundeswehru. Ako prvý sa vyjadril nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul (CDU), ktorý sa vyslovil proti nasadeniu nemeckých vojakov na Ukrajine. Bundeswehr už má podľa neho jednu brigádu dislokovanú v Litve. „To a navyše vyslanie vojakov na Ukrajinu by nás pravdepodobne preťažilo,“ povedal 17. augusta v podcaste „Table.Today“ o kapacitách Bundeswehru.
Inak to vidí jeho stranícky kolega Roderich Kiesewetter (CDU), expert na zahraničnú a bezpečnostnú politiku a člen výboru Spolkového snemu pre obranu. V rozhovore pre „Kölnische Rundschau“ Kiesewetter 19. augusta vyhlásil:
„Jedinou dôveryhodnou a udržateľnou zárukou bezpečnosti pre Ukrajinu je členstvo v NATO, pretože len to poskytuje jadrovú ochranu pred jadrovým vydieraním a hrozbou zo strany Ruska.“
Podľa politika CDU musí byť prímerie aspoň „zabezpečené európskymi jednotkami“. Dodáva však: „V krátkodobom horizonte neočakávam konkretizáciu prijateľných a dôveryhodných záruk ochrany zo strany USA, pretože Trump v najlepšom prípade pôsobí ako sprostredkovateľ.“
„Samozrejme“, že Nemecko ako politicky a ekonomicky najsilnejšia krajina v Európe by malo tiež prispieť, domnieva sa Kiesewetter. „Ide tu o bezpečnosť Európy, budúcnosť európskej bezpečnostnej architektúry, ktorá tvorí základ nášho spojenectva a obrany krajiny. Na to je tu Bundeswehr.“
Nemecká vláda sa zatiaľ nevyjadrila, či by Nemecko vyslalo vojakov Bundeswehru na Ukrajinu na zabezpečenie mieru. Jan van Aken, predseda strany Die Linke, naopak navrhuje vyslanie jednotiek OSN. V svojom „newsletteri“ sa politik ľavicovej strany vyjadruje presvedčivo:
„Ukrajina nutne potrebuje konkrétne bezpečnostné záruky v prípade uzavretia mieru s Ruskom. Tieto by však mali byť bezpodmienečne schválené a realizované v rámci Organizácie Spojených národov. Predstava, že bezpečnostné záruky môžu existovať len s vojakmi NATO na rusko-ukrajinskej hranici, je nesprávna a nebezpečná. Z predchádzajúcich mierových dohôd a prímerí vieme, že na hranici dochádza opakovane k menším bojom, nedorozumeniam a provokáciám. Ak sa tam potom ocitnú voči sebe vojaci NATO a ruskí vojaci, existuje neustále nebezpečenstvo vypuknutia veľkej vojny.“
Klasické jednotky modrých prílb budú „schopné zaručiť skutočnú bezpečnosť Ukrajiny“. Van Aken navrhuje, aby sa na takomto kontingente OSN podieľala aj Čína, „pretože Moskva nikdy nedovolí, aby sa strieľalo na čínskych vojakov“.
Zdroj:
V těchto turbulentních časech, kdy se náš světový finanční systém nachází v historické konečné fázi, se nechte poradit, jak se můžete chránit pomocí drahých kovů, zejména stříbra. Napište mi na zdenek@chcemeslobodu.sk.
Ozvu se vám.
Číslo účtu pre darcov:
IBAN pre prevod v eurech SK82 8330 0000 0029 0153 3815
IBAN pro převod v českých korunách SK47 8330 0000 0028 0315 9567
BIC FIOZSKBAXXX
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
