EPOCH TIMES, Tom Goeller, 20.08.2025
Po stretnutí amerického prezidenta Trumpa s ukrajinským prezidentom Zelenským a viacerými európskymi štátnikmi a predsedami vlád vo Washingtone 18. augusta Trump oznámil stretnutie Putina a Zelenského. A dnes ?lenské štáty NATO rokujú o vyslaní vojakov na Ukrajinu, ktorí majú zabezpe?i? mier. Dvanás? európskych štátov je na to údajne pripravených.
Z poh?adu amerického prezidenta Donalda Trumpa je trojstranná schôdzka potrebná na ukon?enie vojny na Ukrajine, ale ruský prezident Vladimir Putin o ?u nemá záujem. (Archívna fotografia) Foto: Morissard/Bednyakov/AP/dpa
Foto: Morissard/Bednyakov/AP/dpa
Samit amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa konal 15. augusta na Aljaške, vyvolal obrovskú dynamiku v rokovaniach o ukon?ení vojny na Ukrajine. Už o tri dni neskôr, 18. augusta, sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a viacerí hlavy štátov a vlád EÚ, medzi nimi aj nemecký kancelár Friedrich Merz, stretli s Trumpom vo Washingtone, aby vysvetlili svoje stanoviská.
Dnes, 20. augusta, už 30 štátov podporujúcich Ukrajinu – tzv. „aliancia ochotných“ – rokuje o tom, ako Západ môže Ukrajine a Rusku poskytnú? bezpe?nostné záruky, akonáhle dôjde k prímeriu. Viaceré európske štáty sa 19. augusta ponúkli ako miesto trojstranného stretnutia Trumpa, Putina a Zelenského.
Trojstranné stretnutie vo Viedni, Ženeve, Budapešti alebo Moskve?
Rakúsky spolkový kancelár Christian Stocker (ÖVP) 19. augusta ponúkol Viede? ako možné miesto rokovaní. Informovali o tom rakúske médiá. Vzh?adom na to, že na Putina bol vydaný zatyka? Medzinárodným trestným súdom, Rakúsko sa na základe „dohody o sídle medzinárodných organizácií vo Viedni“ bude snaži? umožni? Putinovi ú?as? na rokovaniach vo Viedni.
Predtým sa už ponúkla Švaj?iarsko. Švaj?iarsky minister zahrani?ných vecí Ignazio Cassis pod?a „Schweizerischer Rundfunk und Fernsehen“ povedal:
„Vyjasnili sme právnu situáciu. Takéto stretnutie by sme mohli zorganizova? a vieme, ?o treba urobi?, aby prebehlo bez problémov. Môžeme to urobi? napriek zatyka?u na Putina, a to v?aka našej špeciálnej úlohe a úlohe Ženevy ako európskeho sídla OSN.“
Pod?a informácií amerického denníka „Politico“ Biely dom naopak plánuje stretnutie v ma?arskej metropole Budapešti. „Americké tajné služby sa pripravujú na summit v stredoeurópskej krajine pod vedením premiéra Viktora Orbána, ktorý je od prvého funk?ného obdobia prezidenta Donalda Trumpa s ním úzko spojený,“ píše denník.
Trump mal s Orbánom hovori? aj o vstupe Ukrajiny do EÚ ako sú?as? „bezpe?nostnej záruky“ pre Ukrajinu. Informovala o tom americká spravodajská agentúra „Bloomberg“.
Francúzska zahrani?ná televízna stanica „France24“ dokonca s odvolaním sa na bližšie nešpecifikované „zdroje oboznámené s telefonátom medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Vladimírom Putinom“ uvádza, že ruský prezident navrhol Moskvu ako miesto rokovaní. Zelenskyj to však odmietol.
Lavrov: S Trumpom je to lepšie ako s Bidenom
Z Moskvy sú zatia? na všetky návrhy len zdržanlivé reakcie. Napríklad kancelária Putina po telefonáte s Trumpom 18. augusta len oznámila:
„Ruský prezident zdôraznil význam osobného úsilia a angažovanosti Donalda Trumpa pri h?adaní riešení na trvalé urovnanie konfliktu na Ukrajine.“
Ruská tla?ová agentúra „Interfax“ cituje ruského ministra zahrani?ných vecí Sergeja Lavrova, ktorý povedal: „Neodmietame žiadne formáty spolupráce, ani bilaterálne, ani trilaterálne, a prezident to opakovane zdôraznil.“ Lavrov to uviedol v rozhovore pre televíznu stanicu „Rossiya-24“. Zárove? je pod?a Lavrova potrebné „dôkladne pripravi? všetky kontakty, na ktorých sa zú?ast?ujú hlavy štátov“.
V tej istej televíznej relácii Lavrov zdôraznil: „Všeobecne si myslím, že proces je teraz ove?a istejší a s?ubnejší ako pred šiestimi mesiacmi, ke? sa blížil koniec funk?ného obdobia Bidenovej vlády,“ uzavrel najvyšší ruský diplomat.
Ruský denník „Izvestija“ cituje z rozhovoru ruského ministra zahrani?ných vecí s televíznou stanicou „Rossiya-1“. Pod?a neho Lavrov 19. augusta povedal, že Rusko nechce dobýva? nové územia, ale chce chráni? ruský národ. Lavrov: „Chcel by som ešte raz zdôrazni?, že sme nikdy nehovorili o tom, že musíme jednoducho doby? niektoré územia. Ani Krym, ani Donbas, ani Novorossiya ako územia nikdy neboli naším cie?om.“
Lavrov vysvetlil, že „hlavným cie?om“ [ruskej invázie] bolo „ochráni? ruský národ“, ktorý historicky žije v tejto oblasti. Lavrov jasne uviedol, „že bez úplnej ochrany práv Rusov na ukrajinskom území nie sú možné žiadne dlhodobé dohody v rámci urovnania konfliktu“.
Oblas? Donbas s ozna?ením Doneck a Luhansk.
Foto: klenger/iStock
Trump: Žiadne americké jednotky na Ukrajinu
Americký prezident v telefonickom rozhovore pre súkromnú americkú televíznu stanicu „Fox News“ 19. augusta ubezpe?il, že USA nepošlú na Ukrajinu žiadne jednotky na udržanie mieru, ani po skon?ení jeho funk?ného obdobia. „Máte moje slovo,“ povedal a dodal: „Snažím sa len zabráni? zabíjaniu ?udí. V tejto smiešnej vojne, ktorá nikdy nemala vypuknú?,“ každý týžde? prichádza o život 5 000 až 7 000 ?udí. Trump pod?a svojich slov najprv plánuje zorganizova? stretnutie Putina a Zelenského, a až potom sa sústredí na širšie trojstranné rokovania.
Pod?a agentúry Bloomberg viacero európskych krajín zvažuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Informujú o tom anonymné zdroje „oboznámené s touto záležitos?ou“, ako uvádza denník. Ide predovšetkým o Ve?kú Britániu a Francúzsko a asi desa? ?alších európskych krajín.
Predtým šéf generálneho štábu britských ozbrojených síl admirál Tony Radakin vyhlásil, že Ve?ká Británia nepošle mierové jednotky na ochranu ukrajinských hraníc. Ve?ká Británia je k dispozícii iba na obranu ukrajinského vzdušného a námorného priestoru, nie však na „frontu proti Rusku“. Radakin tiež potvrdil, že britskí vojaci budú k dispozícii na logistickú podporu a výcvik, ale nebudú umiestnení v blízkosti Ruska.
V Pentagone sa dnes majú konkretizova? vojenské plány na povojnové usporiadanie na Ukrajine.
Bundeswehr alebo modré prilby?
Aj v Nemecku sa diskutuje o ú?asti Bundeswehru. Ako prvý sa vyjadril nemecký minister zahrani?ných vecí Johann Wadephul (CDU), ktorý sa vyslovil proti nasadeniu nemeckých vojakov na Ukrajine. Bundeswehr už má pod?a neho jednu brigádu dislokovanú v Litve. „To a navyše vyslanie vojakov na Ukrajinu by nás pravdepodobne pre?ažilo,“ povedal 17. augusta v podcaste „Table.Today“ o kapacitách Bundeswehru.
Inak to vidí jeho stranícky kolega Roderich Kiesewetter (CDU), expert na zahrani?nú a bezpe?nostnú politiku a ?len výboru Spolkového snemu pre obranu. V rozhovore pre „Kölnische Rundschau“ Kiesewetter 19. augusta vyhlásil:
„Jedinou dôveryhodnou a udržate?nou zárukou bezpe?nosti pre Ukrajinu je ?lenstvo v NATO, pretože len to poskytuje jadrovú ochranu pred jadrovým vydieraním a hrozbou zo strany Ruska.“
Pod?a politika CDU musí by? prímerie aspo? „zabezpe?ené európskymi jednotkami“. Dodáva však: „V krátkodobom horizonte neo?akávam konkretizáciu prijate?ných a dôveryhodných záruk ochrany zo strany USA, pretože Trump v najlepšom prípade pôsobí ako sprostredkovate?.“
„Samozrejme“, že Nemecko ako politicky a ekonomicky najsilnejšia krajina v Európe by malo tiež prispie?, domnieva sa Kiesewetter. „Ide tu o bezpe?nos? Európy, budúcnos? európskej bezpe?nostnej architektúry, ktorá tvorí základ nášho spojenectva a obrany krajiny. Na to je tu Bundeswehr.“
Nemecká vláda sa zatia? nevyjadrila, ?i by Nemecko vyslalo vojakov Bundeswehru na Ukrajinu na zabezpe?enie mieru. Jan van Aken, predseda strany Die Linke, naopak navrhuje vyslanie jednotiek OSN. V svojom „newsletteri“ sa politik ?avicovej strany vyjadruje presved?ivo:
„Ukrajina nutne potrebuje konkrétne bezpe?nostné záruky v prípade uzavretia mieru s Ruskom. Tieto by však mali by? bezpodmiene?ne schválené a realizované v rámci Organizácie Spojených národov. Predstava, že bezpe?nostné záruky môžu existova? len s vojakmi NATO na rusko-ukrajinskej hranici, je nesprávna a nebezpe?ná. Z predchádzajúcich mierových dohôd a prímerí vieme, že na hranici dochádza opakovane k menším bojom, nedorozumeniam a provokáciám. Ak sa tam potom ocitnú vo?i sebe vojaci NATO a ruskí vojaci, existuje neustále nebezpe?enstvo vypuknutia ve?kej vojny.“
Klasické jednotky modrých prílb budú „schopné zaru?i? skuto?nú bezpe?nos? Ukrajiny“. Van Aken navrhuje, aby sa na takomto kontingente OSN podie?ala aj ?ína, „pretože Moskva nikdy nedovolí, aby sa strie?alo na ?ínskych vojakov“.
Zdroj:
V t?chto turbulentních ?asech, kdy se náš sv?tový finan?ní systém nachází v historické kone?né fázi, se nechte poradit, jak se m?žete chránit pomocí drahých kov?, zejména st?íbra. Napište mi na zdenek@chcemeslobodu.sk.
Ozvu se vám.
?íslo ú?tu pre darcov:
IBAN pre prevod v eurech SK82 8330 0000 0029 0153 3815
IBAN pro p?evod v ?eských korunách SK47 8330 0000 0028 0315 9567
BIC FIOZSKBAXXX
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
