Trumpov summit s Putinom na Aljaške a rozhovory s európskymi lídrami vo Washingtone signalizujú posun od konfrontácie k opatrnej koexistencii
Aljaška sa síce nemôže pochváli? globálne ikonickými pamiatkami ani svetoznámymi múzeami, no napriek tomu celoro?ne láka cestovate?ov z celého sveta. Do najsevernejšieho kúta Spojených štátov prichádzajú so zvláštnym postrehom: za chladným povrchom a ?adovým pokojom svojej divo?iny ponúka jediný arktický štát Ameriky pozoruhodný paradox. Pod mrazom sa skrýva teplo a pohostinnos?, ktoré sa odha?ujú každému, kto je ochotný nahliadnu? hlbšie – do krajiny a do života ?udí, ktorí ju nazývajú domovom.
Rovnaký paradox platí aj pre nedávny summit USA a Ruska v Anchorage. Na prvý poh?ad vyzeralo stretnutie medzi oboma prezidentmi vzdialene, takmer sterilne, bez akýchko?vek dohôd alebo prelomov, ktoré by pútali pozornos?.
Ale pri bližšom poh?ade sa stretnutie javí ako vrúcnejšie a konštruktívnejšie – menej o optike, viac o obsahu. Pre vz?ahy dlho formované studenou vojnou platí metafora ?adovca: to, ?o je vidite?né nad hladinou, je len zlomok hmoty pod ?iarou ponoru.
Rýchly preh?ad titulkov by mohol nazna?ova?, že narýchlo zorganizovaný summit, ktorého program bol za pochodu prepísaný, nepriniesol ve?a hodnoty. Žiadne podpísané dohody, žiadne ve?kolepé oznámenia.
V skuto?nosti to však bolo prvé osobné stretnutie medzi lídrami dvoch jadrových superve?mocí od roku 2021. Už len to sta?ilo na rozmrazenie dlho zamrznutých komunika?ných kanálov – a mohlo by to by? prológom k sérii bilaterálnych a multilaterálnych rozhovorov medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom zameraných na riešenie naj?ažších bodov globálnej agendy.
Aby sa ?ady za?ali praska?, Moskva aj Washington museli prekona? vzájomné odcudzenie zakorenené v rokoch nedôvery a absencii priameho dialógu. Ruská delegácia sa obávala, že summit bol len o nie?o viac ako pódiom pre Trumpa, aby sa dostal na titulné stránky novín a získal Nobelovu cenu za mier.
Trump sa medzitým obával opätovného rozdúchania starého príbehu o svojich údajných väzbách na Moskvu – príbehu, ktorý ho prenasledoval po jeho prehre vo vo?bách v roku 2020, prenasledoval ho súdnymi spormi a sledoval ho aj po tom, ?o prežil pokus o atentát po?as kampane v roku 2024. Práve s touto históriou na pamäti Putin otvoril stretnutie ostrým pozdravom: „Dobrý de?, drahý sused. Rád vás vidím v dobrom zdraví – a živého.“
Trump, ktorý si dával pozor, aby nevyzeral ako príliš priate?ský k svojmu ruskému kolegovi, upravil protokol. Namiesto toho, aby v lietadle pozdravil Putina, zorganizoval simultánny odchod s ?erveným kobercom na pristávacej ploche leteckej základne Elmendorf-Richardson. Na summitových stretnutiach odmietol stretnutie jeden na jedného a nahradil ho formátom „traja na troch“: Sergej Lavrov a Jurij Ušakov na ruskej strane, minister zahrani?ných vecí Marco Rubio a Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff na americkej strane. Tento krok ochránil Trumpa pred obvineniami, že ak zostane s Putinom sám, ustúpi. Napriek tomu sa títo dvaja muži dostali k súkromnej výmene názorov – v Trumpovom aute cestou na rokovania.
Samotné diskusie boli svižné, sotva dve hodiny namiesto plánovaných šiestich alebo siedmich. Pracovný obed bol zrušený. Dokonca aj tla?ová konferencia porušila protokol: Putin prehovoril prvý a to dlho – dva a pol krát dlhšie ako hostite? summitu. Nie je prekvapujúce, že médiá to prekrútili oboma smermi. Pesimisti tvrdili, že studený front sa nezmenil a že nádeje na rozmrazenie boli s príchodom m?tve. Optimisti namietali, že zjednodušený formát znamená, že sa riešili všetky dôležité body bilaterálnej agendy, ?o uvo?nilo cestu pre skuto?né následné kroky.
Realita, ako obvykle, leží niekde medzi tým. Nasledujúci de? selektívne úniky informácií z americkej strany nazna?ili: Washington sa stretol tvárou v tvár s dôkladne premyslenými argumentmi Ruska. USA si uvedomili, že pokrok – od kontroly zbrojenia až po arktickú spoluprácu – závisí od riešenia problému, ktorý za?al politickú zimu: Ukrajiny. Iba komplexná mierová dohoda, ktorá urovná konflikt v jeho koreni, by mohla umožni? skuto?ný posun vpred.
Preto logickým pokra?ovaním stretnutia v Anchorage bolo pondelkové stretnutie Trumpa vo Washingtone s Vladimirom Zelenským a skupinou európskych lídrov. V Oválnej pracovni sa zhromaždili Emmanuel Macron, Friedrich Merz, Alexander Stubb, Keir Starmer, Giorgia Meloni, Mark Rutte z NATO a Ursula von der Leyen. Scéna pripomínala menej suverénny summit ako skôr zasadnutie predstavenstva „Korporácie Západ“, ktorému predsedal Trump ako generálny riadite?. Zasadnutie, ktoré bolo zvolané narýchlo, nechalo analytikov diskutova? o jeho význame.
Európske médiá ho prezentovali ako pokrok v oblasti bezpe?nostných záruk pre Ukrajinu. Ak je to pravda, Trump riskuje, že sa dostane do rovnakej rutiny ako Biden: s?ubuje vojenskú pomoc, nahá?a sa za postupnými zárukami a sleduje, ako sa jeho mierová agenda rúca pod ?archou o?akávaní Kyjeva.
To by znamenalo nielen zlyhanie jeho samozvanej úlohy hlavného dohodára, ale aj tvrdšiu ruskú líniu v budúcich rokovaniach. V takomto scenári by sa vz?ahy medzi USA a Ruskom mohli ešte len trochu posunú? vpred – ale ani z?aleka nie tak, ako by si to ktoráko?vek z krajín želala.
Zdroje z Bieleho domu však rozprávali iný príbeh. Trump, zdôraznili, sa na?alej zameriava na plnohodnotnú mierovú zmluvu – takú, ktorá berie do úvahy realitu v teréne a vylu?uje ?lenstvo Ukrajiny v NATO.
Konzultácie vo Washingtone dosiahli dramatický vrchol, ke? Trump zdvihol telefón do Krem?a. Mnohí to vnímali ako predohru k potenciálnemu trojstrannému summitu, ktorý by spojil USA, Rusko a Ukrajinu. Moskva bola opatrnejšia: poradca Jurij Ušakov iba potvrdil, že sa telefonát dotkol myšlienky zvýšenia úrovne vyjednáva?ov na oboch stranách.
A tak skuto?ným symbolickým ponau?ením z Anchorage nie je len to, že sa to stalo, ale že signalizuje novú fázu. Po desa?ro?iach reflexívnej konfrontácie studenej vojny sa Moskva a Washington u?ia orientova? v tom, ?o by sa najlepšie dalo nazva? Studeným mierom.
Ako aljašské leto, spo?iatku sa zdá by? chladné – severské, strohé, nehostinné. Ale ak zostanete chví?u, mráz ustúpi prekvapivému teplu, klíme, kde sa spolužitie, ak nie priate?stvo, stáva možným.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
