Prvú cirkevnú provinciu, ktorú tvorilo územie Slovenska (vtedy Nitrianskeho kniežatstva, ktoré bolo súčasťou Veľkej Moravy), Moravy a Panónie, ustanovil na jeseň v roku 869 pápež Hadrián II. Vznikla tak moravsko-panónska samostatná cirkevná provincia, nazývaná aj veľkomoravská, ktorej prvým arcibiskupom bol svätý Metod.
V roku 880 ustanovil pápež Ján VIII. bulou Industriae Tuae v rámci Nitrianskeho kniežactva na žiadosť panovníka Svätopluka nitrianske biskupstvo so sídlom v Nitre.
Zásluhou panovníčky Márie Terézie vzniklo 13. marca 1776 banskobystrické, spišské a rožňavské biskupstvo. Jeho utvorenie schválil pápež Pius VI. bulou Regalium principum. Predchádzal tomu akt, keď Pius VI. bulou Romanus pontifex, pod vplyvom dvorného dekrétu Márie Terézie z 15. januára 1776, zriadil nové biskupstvá vyčlenením z Ostrihomskej arcidiecézy. Spišská diecéza vznikla pripojením Liptova a Oravy k bývalému Spišskému prepošstvu (1198 – 1776) a stala sa sufragánom Ostrihomu.
Ďalším dôležitým prelomom v dejinách rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol rok 1918, keď zriadili Trnavskú apoštolskú administratívu.
Napokon, 30. decembra 1977, po rokovaniach medzi Svätou stolicou a vládou bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) pápež Pavol VI. oddelil v Ríme apoštolskou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy, určil hranice biskupstiev na Slovensku, ako aj Olomouckého biskupstva.
Vznikla tak samostatná Slovenská cirkevná provincia so sídlom v Trnave. Apoštolskou konštitúciou Qui divine povýšil apoštolskú administratúru v Trnave na arcibiskupstvo.
Zdroj feed teraz.sk
