Informovala o tom agentúra DPA, ktorá dodala, že po troch rokoch rokovaní sa zástupcovia vyše 180 krajín v Ženeve nedokázali dohodnú? na texte zmluvy. Nie je jasné, ako bude teraz celý proces pokra?ova?.
Názorové rozdiely medzi jednotlivými krajinami boli zjavné už v stredu. Návrh dohody bol následne odmietnutý desiatkami krajín. Nový návrh predložený už po termíne v piatok ráno tiež nezískal jednomyse?ný súhlas.
„Tu v Ženeve nedosiahneme zmluvu o ukon?ení zne?is?ovania plastmi,“ konštatoval nórsky vyjednáva? po tom, ako zástupcovia niektorých krajín predstúpili pred médiá po celono?ných rokovaniach.
Zástupcovia Indie a Uruguaja spresnili, že o predloženom návrhu sa nepodarilo dosiahnu? konsenzus, a predstavite? Kuby dodal, že sa tým premeškala historická príležitos?.
V snahe dosiahnu? globálnu zmluvu o boji proti zne?isteniu plastmi bol v piatok skoro ráno – už po uplynutí pôvodnej štvrtkovej lehoty – predložený revidovaný návrh závere?ného dokumentu, ktorý síce obsahoval viac ako 100 nevyriešených pasáží, no pod?a predkladate?ov predstavoval „prijate?ný základ pre rokovania.“
Nieko?ko environmentálnych mimovládnych organizácií však uviedlo, že predložený text nesta?í na ochranu ?udského zdravia a životného prostredia.
„Ambiciózne“ zmluvné strany vrátane Európskej únie, Kanady, Austrálie a mnohých latinskoamerických, afrických a ostrovných krajín chcú planétu o?isti? od plastu, ktorý za?ína by? ve?kým problémom – okrem iného aj pre to, že ovplyv?uje ?udské zdravie. Na druhej strane iné krajiny – prevažne producenti ropy – odmietajú akéko?vek obmedzenia výroby plastov alebo zákaz používania nebezpe?ných zlú?enín alebo prísad.
Táto otázka je o to dôležitejšia, že na Zemi sa od roku 2000 vyprodukovalo viac plastov ako za predchádzajúcich 50 rokov, pri?om vä?šinou ide o jednorazové výrobky a obaly. Tento trend má pritom rastúcu tendenciu: ak ?udstvo ni? neurobí, sú?asná produkcia -približne 450 miliónov ton ro?ne – sa pod?a prognóz Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) do roku 2060 strojnásobí. Recykluje sa však menej ako 10 percent plastov. Takmer polovica – 46 percent plastového odpadu – kon?í na skládkach, zatia? ?o 17 percent sa spa?uje a s 22 percentami sa zaobchádza nesprávne a zostáva odpadom.
Zdroj feed teraz.sk
