Kongres schválil zákon už v júli a bol prijatý napriek žiadosti Medziamerického súdu pre ľudské práva (IACHR) o jeho odmietnutie s cieľom zabezpečiť spravodlivosť pre obete. Podobnú výzvu na vetovanie zákona adresovali vláde aj odborníci z OSN, ktorí v správe z júla uviedli, že Peru „má povinnosť vyšetrovať, stíhať a trestať hrubé porušenia ľudských práv a zločiny“ spáchané počas konfliktu.
„Prijatím zákona o amnestii peruánska vláda a Kongres uznávajú obetu členov ozbrojených síl, polície a skupín sebaobrany v boji proti terorizmu. Prinavraciame im dôstojnosť, ktorá nikdy nemala byť spochybnená,“ vyhlásila prezidentka vo svojom prejave.
Podľa peruánskeho koordinátora pre ľudské práva omilostenie účinne zastaví alebo zvráti viac ako 600 prebiehajúcich súdnych konaní a 156 rozsudkov proti predstaviteľom bezpečnostných zložiek za zneužitie moci počas bojov s povstaleckými skupinami. Konflikt si vyžiadal približne 69.000 mŕtvych a nezvestných, píše Reuters.
Poslanci z pravicovej strany Ľudová sila, ktorá tento zákon podporila, argumentovali, že je potrebný na ukončenie stoviek súdnych procesov, ktoré sa naťahujú už dve desaťročia bez vynesenia verdiktu. Stranu založil bývalý prezident Alberto Fujimori, ktorý zomrel v septembri 2024. Kontroverzný politik bol odsúdený na 25 rokov väzenia za porušovanie ľudských práv počas pôsobenia v prezidentskom úrade, ale v roku 2023 mu bola udelená milosť.
Nový zákon podpísala súčasná prezidentka v čase, keď ju úrady vyšetrujú v súvislosti so smrťou demonštrantov po tom, čo nastúpila do úradu koncom roka 2022.
Zdroj feed teraz.sk
