Moskva 9. augusta (TASR) – Rusko v sobotu privítalo Spojenými štátmi sprostredkovanú mierovú dohodu medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Varovalo však, že vonkajšia intervencia by mohla skomplikova? situáciu na južnom Kaukaze, informuje TASR pod?a agentúry Reuters.

Dohodu podpísali arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v piatok v Bielom dome po?as stretnutia s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Zah??a výhradné práva USA na výstavbu dopravného koridoru cez južné Arménsko, spájajúceho Azerbajdžan s jeho exklávou Nachi?evan pri hranici s Tureckom.

Ruské ministerstvo zahrani?ných vecí v sobot?ajšom stanovisku uviedlo, že Moskva podporuje úsilie o stabilitu a prosperitu v regióne vrátane washingtonskej schôdzky, a to napriek predošlým vyhláseniam z Baku a Jerevanu, že uprednost?ujú priame rozhovory bez sprostredkovate?ov.

Ministerstvo zdôraznilo, že trvalé riešenia by mali pripravi? krajiny regiónu s podporou susedných štátov ako Rusko, Irán a Turecko. „Zapojenie mimoregionálnych aktérov by malo posilni? mierovú agendu, nie vytvori? nové rozpory,“ doplnil ruský rezort s tým, že dúfa, že nedôjde k zopakovaniu „neš?astnej skúsenosti“ zo západnými krajinami vedeného riešenia konfliktov na Blízkom východe.

Arménsko a Azerbajdžan po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane. O územie však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili.