Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil Roščynovej 2. augusta posmrtne Rad slobody.
Roščynová 25. júla 2023 odišla z Ukrajiny do Poľska, odkiaľ sa chcela cez Rusko dostať do okupovanej časti Záporožskej oblasti na východe Ukrajiny a mienila tam zostať niekoľko dní. Svojej rodine 3. augusta oznámila, že prešla cez hraničné kontroly a bolo to poslednýkrát, čo o nej jej blízki počuli.
V apríli 2024 dostal Roščynovej otec list od ruského ministerstva obrany s potvrdením, že jeho dcéra sa nachádza vo väzbe na území Ruskej federácie. Jej smrť oznámil 10. októbra Petro Jacenko z Koordinačného štábu pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. V liste rodine ruskí predstavitelia uviedli, že zomrela 19. septembra 2024 bez uvedenia konkrétnej príčiny smrti.
Roščynovej telo bolo na Ukrajinu vrátené až vo februári tohto roku. Podľa ukrajinskej prokuratúry chýbali niektoré orgány a nieslo viditeľné známky mučenia.
Vyšetrovanie organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) a ukrajinskej investigatívnej platformy Slidstvo dospelo k záveru, že Roščynovú zatkli v meste Enerhodar. Potom ju niekoľko týždňov držali v okupovanom meste Melitopol. Odtiaľ ju previezli do väzenia v ruskom prístavnom meste Taganrog. Po príchode mala podľa spoluväzenkyne na tele jazvy a „rany od noža“. V Taganrogu prestala prijímať potravu a bola umiestnená na samotku.
Ukrajinská prokuratúra oznámila, že na riaditeľa väznice v Taganrogu podá trestné oznámenie, keďže Roščynová bola vystavená „systematickému mučeniu, bitiu, ponižovaniu a vyhrážaniu“ a mala obmedzený prístup k lekárskej starostlivosti, pitnej vode a jedlu. Jej smrť označil Kyjev za „premyslenú vraždu“ a obvinil Rusko z vojnového zločinu.
Už v marci 2022 Roščynovú zadržali ruské sily a držali ju desať dní v okupovanom meste Berďansk. V roku 2022 jej organizácia International Women’s Media Foundation (IWMF) so sídlom vo Washingtone udelila za jej spravodajstvo z východnej Ukrajiny cenu za odvahu.
Zdroj feed teraz.sk
