Ivan Čierny bol nositeľom viacerých vyznamenaní, je čestným členom Slovenského olympijského a športového výboru, členom siene slávy Slovenského atletického zväzu a jeho meno je zapísané aj v Sieni slávy VŠC Dukla Banská Bystrica. Zomrel tri dni pred nedožitými 84 narodeninami v apríli pred dvoma rokmi.
„O pamätnej tabuli na počesť Ivana Čierneho uvažovali nezávisle od seba Slovenský olympijský a športový výbor, Slovenský atletický zväz a my vo VŠC Dukla. Bol to najdlhšie vládnuci veliteľ Dukly a je športový generál. Tak ho všetci vnímame a pre mňa je česť pokračovať v jeho šľapajách. Mal čuch na olympijských víťazov. Ja ich chcem tiež identifikovať spomedzi súčasných športovcov a pomôcť im k tejto méte. Som rád, že sa podarila zrealizovať myšlienka tejto pamätnej tabule, je hneď vedľa prvého veliteľa Dukly. Teraz máme dve tabule dvoch najvýznamnejších veliteľov armádnej Dukly,“ uviedol aktuálny riaditeľ VŠC Dukla Banská Bystrica Gabriel Baran. Na slávnostnom akte odhalenia pamätnej tabule sa zúčastnili okrem vedenia VŠC DUKLA aj predstavitelia Slovenského atletického zväzu, Slovenského olympijského a športového výboru a ďalší významní hostia.
Ivan Čierny začínal v atletike ako skokan do výšky, ale postupne sa preorientoval na beh cez prekážky, šprinty a skok do diaľky. Najlepšie roky pretekárskej kariéry prežil na Morave v Třinci, kde ako prvý Slovák zabehol 110 m cez prekážky pod 14 sekúnd (13,9 s na majstrovstvách ČSSR v Považskej Bystrici). Na vrcholnom podujatí však štartoval len raz – na ME 1962 v Belehrade. V roku 1969 sa Ivan Čierny vrátil na Slovensko a nastúpil do armádneho strediska vrcholového športu Dukla Banská Bystrica. S mestom pod Urpínom sa spájal jeho život až do smrti, keď sa cez rôzne pozície trénera prepracoval až do funkcie veliteľa armádneho strediska, ktorú zastával jedenásť rokov (1990 – 2001). Ako veliteľ sa radoval z historických olympijských medailí „svojich“ športovcov z Dukly, keď na OH 1996 v Atlante Jozef Gnci vystrieľal vôbec prvý olympijský kov pre samostatné Slovensko (bronzový) a Michal Martikán bilanciu výpravy prikrášlil prvým zlatom.
„Bol významným atlétom, no ja si ho pamätám predovšetkým ako veliteľa. Do Dukly som prišiel v roku 1993, takže zažil som ho v tejto funkcii. Požíval už vtedy veľký rešpekt medzi športovcami. Keď som skončil s aktívnou atletikou, tak som sa s ním stretával ešte častejšie, bol mojim mentorom, keď som sa stal ja riaditeľom Dukly. Vtedy som mal iba 35 rokov a Ivan Čierny ma pri mojom mladom veku podporoval, veľmi rád na neho spomínam. Mal prirodzenú autoritu a bol veľmi zapálený športom a taktiež odborník. Tabuľa je na správnom mieste, strávil tu desiatky rokov svojho aktívneho života. Zaslúžil sa o to, že Dukla neskončila v čase, keď končila na Slovensku základná vojenská služba. Vždy bojoval za športovcov Dukly a najlepšie podmienky pre nich. Aj vďaka nemu dosiahli armádni športovci najlepšie výsledky,“ uviedol pre TASR prezident Slovenského atletického zväzu a bývalý úspešný chodec Peter Korčok.
Ivan Čierny pracoval aj vo výkonnom výbore Československého atletického zväzu, bol predseda Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode. Na sklonku kariéry zastával funkciu predsedu Združenia olympijských klubov SR.
Zdroj feed teraz.sk
