„Správny súd v Košiciach rozhodol, že posun katastrálnej hranice v roku 2018 bol protizákonný a hranica má byť posunutá na pôvodný stav. Rozsudok nemal odkladný účinok, a tak katastrálny odbor OÚ nemal inú možnosť, ako toto rozhodnutie zapísať do katastra nehnuteľností aj napriek výzvam primátora Jána Ferenčáka,“ upozornil Kapolka, ktorý si nemyslí, že zápis bol unáhlený.
Uznesenia MsZ v Kežmarku nechcel komentovať, avšak výzvu, aby si obec plnila všetky zákonné povinnosti, doposiaľ nedostali. „Na rokovaní MsZ odznelo toho veľa, od vývozu odpadu, kosenia trávy, prevádzkovania verejného osvetlenia, opatrovateľskej služby, zabezpečenia verejného poriadku a tak ďalej, že sa nebude kosiť, mesto vypne verejné osvetlenie a mnohé iné. K tomu uvádzam, že obyvateľ sa nemôže stať rukojemníkom sporu dvoch samospráv a všetky služby má mať poskytnuté,“ skonštatoval starosta.
Dodal, že mesto vyrubilo všetkým občanom, aj tým na spornom území, poplatky za odvoz odpadu a občania ich mestu aj uhrádzajú. Nevidí preto dôvod, prečo by túto službu nemalo zabezpečiť mesto. Zdôraznil, že iné služby sú hradené z podielových daní. „Takže sa naše samosprávy musia dohodnúť, kto, komu a za čo bude uhrádzať. Na týchto občanov dostáva podielové dane mesto a podľa môjho názoru by teda tieto služby malo občanom zabezpečovať,“ podotkol Kapolka. Obec sa podľa neho nebráni zabezpečovať tieto povinnosti sama, avšak za predpokladu, že budú podielové dane pridelené Ľubici. Starosta dodal, že v súčasnosti majú všetci občania žijúci na spornom území trvalý pobyt v meste Kežmarok.
Primátor Kežmarku Ján Ferenčák zdôraznil, že zmena nie je len formálnym zásahom do mapy. Ľudia zo sídliska podľa neho čelia množstvu konkrétnych problémov. Mesto preto vyzvalo štátne orgány, aby v tomto smere začali konať a žiada o opätovné schválenie zákona o územných sporoch.
Prezident SR Peter Pellegrini zákon o podpore prioritných okresov nepodpísal a vrátil ho s pripomienkou na opätovné prerokovanie Národnej rade (NR) SR. Pripomienka hlavy štátu sa týkala takzvaného prílepku k tomuto zákonu, ktorým sa novelizovali zákony o obecnom zriadení a o katastri nehnuteľností. Predmetné články sú podľa odborného stanoviska Kancelárie prezidenta SR pravdepodobne v rozpore s ústavou, a preto ich prezident navrhol zo schváleného zákona o podpore prioritných okresov vypustiť. Novelizácia zákonov o obecnom zriadení a o katastri mala podľa predkladateľov pomôcť vyriešiť vláde spory medzi samosprávami o hranice svojich katastrov. Podľa zdôvodnenia prezidentského veta však prijaté riešenie umožňuje rozhodovať v týchto prípadoch vláde aj bez súhlasu, či dokonca bez vyjadrenia jednej z dotknutých obcí, čo je podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR z roku 2008 v rozpore s ústavou. Predmetným zákonom sa budú podľa predsedu NR SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) poslanci zaoberať počas najbližšieho riadneho rokovania v septembri.
Spor o katastrálne územie medzi Ľubicou a Kežmarkom trvá už 33 rokov. Predmetné sídlisko postavili ešte v 70. a 80. rokoch minulého storočia, keď bola Ľubica mestskou časťou Kežmarku. V roku 1992 sa obec osamostatnila a mala nasledovať dohoda o usporiadaní sídliska Juh, tá však nevznikla. „Riešením je stretnutie orgánov mesta a obce, kde sa dohodnú ďalšie postupy, aby aj na spornom území všetko fungovalo, ako má,“ uzavrel Kapolka.
Zdroj feed teraz.sk
