Celú kauzu vyvolal denník I-Paper, ktorý napísal, že Aliová dala svojim štyrom nájomníkom výpoveď z prenájmu a dala im štyri mesiace na vysťahovanie sa z domu. Tvrdila, že dom chce predať. O niekoľko týždňov však túto nehnuteľnosť znova prenajala s nájomným o viac ako 700 libier vyšším.
Niekoľko združení bojujúcich proti bezdomovectvu a opoziční zákonodarcovia po medializácii tohto prípadu začali vyvíjať tlak na Aliovej odstúpenie z postu na ministerstve pre bývanie, komunitu a miestnu samosprávu. Argumentovali, že Aliová v ministerskej funkcii opakovane upozorňovala na nutnosť chrániť nájomníkov pred nekalými praktikami prenajímateľov.
Aliová v liste adresovanom premiérovi Keirovi Starmerovi napísala, že vždy dodržiavala všetky príslušné zákonné požiadavky. Dodala súčasne, že si je vedomá toho, že jej zotrvanie vo funkcii by „odvádzalo pozornosť od ambicióznej práce vlády“.
Starmer sa v reakcii poďakoval Aliovej za jej prácu na ministerstve a ocenil najmä jej úsilie o zavedenie opatrení na zrušenie zákona o tuláctve.
Zákon o tuláctve je právny predpis Spojeného kráľovstva, konkrétne Anglicka a Walesu, ktorý kriminalizuje spanie na ulici a žobranie na verejných miestach. Tento zákon z roku 1824 je často kritizovaný za to, že sa zameriava na jednotlivcov žijúcich bez domova a v chudobe, namiesto toho, aby riešil základné príčiny týchto problémov. Napriek predchádzajúcim pokusom o jeho zrušenie i napriek hlasovaniu v parlamente v roku 2022 o jeho zrušení tento zákon technicky zostáva aj naďalej v platnosti.
Zdroj feed teraz.sk
