Komisia prijala rozhodnutie na svojom zasadnutí v Sarajeve jednomyseľne, pričom sa odvolala na bosniansky volebný zákon. Ten stanovuje, že predčasné voľby musia byť vyhlásené do 90 dní po ukončení výkonu prezidentského mandátu. Ústava a zákony RS však podľa agentúry HINA jednoznačne nešpecifikujú, kto počas tohto prechodného obdobia preberá prezidentské právomoci.
Odvolací súd v BaH predošlý piatok potvrdil jednoročný väzenský trest pre vodcu bosnianskych Srbov a vyhlásil, že proti rozsudku sa nemôže odvolať.
Sarajevský súd ešte vo februári odsúdil Dodika na rok väzenia a uložil mu šesťročný zákaz vykonávať politickú činnosť za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta. Ten v Bosne dohliada na dodržiavanie podmienok mierovej dohody, ktorá v roku 1995 ukončila občiansku vojnu.
AFP konštatuje, že odsúdenie Dodika vyvolalo krízu, ktorú mnohí pozorovatelia považovali za najhoršiu od vojny v Bosne v rokoch 1992 – 1995.
Dodik rozhodnutie súdu odmietol a dodal, že bude naďalej vykonávať svoj mandát, dokým bude mať podporu bosnianskosrbského parlamentu. Podporu mu vyjadril srbský prezident Aleksandar Vučič, ako aj maďarský premiér Viktor Orbán. Vláda bosnianskych Srbov uviedla, že rozhodnutie súdu neakceptuje, pretože je „protiústavné a politicky motivované“.
Bosna a Hercegovina je federálny štát. Okrem RS so srbskou väčšinou ho tvorí aj Federácia Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti. Tieto dva subjekty boli vytvorené na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v rokoch 1992 – 1995. Na jej plnenie dozerá vysoký predstaviteľ vymenovaný medzinárodným spoločenstvom. Jeho legitimitu bosnianski Srbi neuznávajú.
Zdroj feed teraz.sk
