Po ukončení platnosti INF ruské vedenie vyhlásilo jednostranné moratórium na rozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu. Moskva vtedy uviedla, že rakety nebude inštalovať, pokiaľ tak neurobí NATO. V roku 2024 zároveň ruský rezort diplomacie oficiálne oznámil, že výroba takýchto druhov zbraní bude obnovená.
V lete 2024, keď Spojené štáty oznámili „epizodické“ rozmiestňovanie zbraní dlhého doletu na nemeckom území, ruský prezident Vladimir Putin pohrozil, že Rusko svoje moratórium zruší. Reálne pristúpenie k tomuto kroku Rusko v pondelok zdôvodnilo hromadením „destabilizujúceho raketového potenciálu“ v regiónoch susediacich s Ruskom zo strany „kolektívneho Západu“.
Podľa nemeckej armády má umiestnenie amerických jadrových zbraní v Nemecku slúžiť ako odstrašujúci prostriedok v reakcii na ruské nasadenie jadrových rakiet Iskander v kaliningradskej exkláve. Ako doplnila DPA, ruské rakety majú dostatočný dolet na dosiahnutie nemeckých miest.
Medzi americké zbrane budú patriť strely s plochou dráhou letu Tomahawk, ktoré môžu byť technicky vybavené aj jadrovými zbraňami; ako aj protivzdušné obranné rakety SM-6 a novovyvinuté hypersonické zbrane, ktoré majú dosah ďalej ako predtým rozmiestnené pozemné systémy.
Ruský prezident Vladimir Putin už pred časom pohrozil, že na plánované rozmiestnenie amerických rakiet v Nemecku, počínajúc rokom 2026, Rusko zareaguje „zrkadlovo“. Podľa Kremľa boli zbrane pre ruskú odpoveď už takmer dokončené pred rokom.
Zmluva INF, ktorú v roku 1987 podpísali sovietsky vodca Michail Gorbačov a americký prezident Ronald Reagan, zabezpečovala likvidáciu všetkých pozemných balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu s doletom od 500 do 1000 kilometrov a stredným doletom 1000 až 5500 kilometrov. Washington od INF v roku 2019 odstúpil s odvolaním sa na jej porušenia zo strany Ruska.
Zdroj feed teraz.sk
