Po ukon?ení platnosti INF ruské vedenie vyhlásilo jednostranné moratórium na rozmiest?ovanie rakiet stredného a krátkeho doletu. Moskva vtedy uviedla, že rakety nebude inštalova?, pokia? tak neurobí NATO. V roku 2024 zárove? ruský rezort diplomacie oficiálne oznámil, že výroba takýchto druhov zbraní bude obnovená.
V lete 2024, ke? Spojené štáty oznámili „epizodické“ rozmiest?ovanie zbraní dlhého doletu na nemeckom území, ruský prezident Vladimir Putin pohrozil, že Rusko svoje moratórium zruší. Reálne pristúpenie k tomuto kroku Rusko v pondelok zdôvodnilo hromadením „destabilizujúceho raketového potenciálu“ v regiónoch susediacich s Ruskom zo strany „kolektívneho Západu“.
Pod?a nemeckej armády má umiestnenie amerických jadrových zbraní v Nemecku slúži? ako odstrašujúci prostriedok v reakcii na ruské nasadenie jadrových rakiet Iskander v kaliningradskej exkláve. Ako doplnila DPA, ruské rakety majú dostato?ný dolet na dosiahnutie nemeckých miest.
Medzi americké zbrane budú patri? strely s plochou dráhou letu Tomahawk, ktoré môžu by? technicky vybavené aj jadrovými zbra?ami; ako aj protivzdušné obranné rakety SM-6 a novovyvinuté hypersonické zbrane, ktoré majú dosah ?alej ako predtým rozmiestnené pozemné systémy.
Ruský prezident Vladimir Putin už pred ?asom pohrozil, že na plánované rozmiestnenie amerických rakiet v Nemecku, po?ínajúc rokom 2026, Rusko zareaguje „zrkadlovo“. Pod?a Krem?a boli zbrane pre ruskú odpove? už takmer dokon?ené pred rokom.
Zmluva INF, ktorú v roku 1987 podpísali sovietsky vodca Michail Gorba?ov a americký prezident Ronald Reagan, zabezpe?ovala likvidáciu všetkých pozemných balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu s doletom od 500 do 1000 kilometrov a stredným doletom 1000 až 5500 kilometrov. Washington od INF v roku 2019 odstúpil s odvolaním sa na jej porušenia zo strany Ruska.
Zdroj feed teraz.sk
