Portál WikiLeaks zverejnil v noci z 25. na 26. júla 2010 vyše 92.000 amerických vojenských záznamov o šiestich rokoch vojny v Afganistane, od januára 2004 do decembra 2009. Dokumenty podrobne opisovali jednotlivé incidenty vrátane paľby na nepriateľské jednotky, prenasledovanie i likvidáciu vodcov Talibanu bez súdneho procesu či zabíjanie civilistov. Súbory poskytli americkým novinám The New York Times, britskému denníku The Guardian a nemeckému týždenníku Der Spiegel.
Biely dom únik správ tvrdo kritizoval, pretože podľa neho zverejnenie dokumentov ohrozilo bezpečnosť informátorov a účastníkov operácií. Súčasne žiadal, aby na webovej stránke WikiLeaks neboli zverejnené ďalšie tajné dokumenty. Avšak už o tri mesiace neskôr, koncom októbra 2010, zverejnil portál ďalších približne 400.000 tajných amerických dokumentov o vojne v Iraku a v novembri 2010 nasledovalo viac ako 250.000 diplomatických depeší z amerických veľvyslanectiev po celom svete.
Krátko po zverejnení tajných dokumentov sa začalo stíhanie Assangea. V novembri 2010 vydalo Švédsko na zakladateľa WikiLeaks medzinárodný zatykač v súvislosti s údajným znásilnením a sexuálnym obťažovaním, ku ktorému malo dôjsť v auguste toho istého roku. O deväť rokov neskôr – 19. novembra 2019 – švédska prokuratúra vyhlásila, že zastavila vyšetrovanie, pretože neexistovalo dostatočné množstvo dôkazov.
Takmer sedem rokov – od júna 2012 až do apríla 2019 – strávil Julian Assange na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, pretože sa obával, že po vydaní do Švédska by ho mohli následne vydať do USA. Po vyhostení z ekvádorského veľvyslanectva polícia Assangea 11. apríla 2019 zadržala pre porušenie podmienok kaucie v súvislosti s údajným znásilnením vo Švédsku a na základe žiadosti o vydanie do USA.
Washington dlhodobo žiadal o vydanie Assangea za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých dokumentov o vojnách v Afganistane a Iraku. Žiadosť odôvodnil zákonom o špionáži z roku 1917, pričom zakladateľovi WikiLeaks hrozil v USA trest 175 rokov za mrežami.
Veľké mediálne organizácie, obhajcova slobody tlače či napríklad aj austrálsky parlament odsudzovali stíhanie Assangea na základe amerického zákona o špionáži z roku 1917, ktorý nebol predtým v súvislosti so zverejnením tajných informácií nikdy použitý.
Zlomový bod v celej takmer 14 rokov trvajúcej kauze priniesol 26. jún 2024, keď Assange uzatvoril dohodu s americkými úradmi o priznaní viny, ktorá mu otvorila cestu na slobodu. Pred federálnym súdom na Saipane, tichomorskom ostrove patriacom americkému pridruženému štátu Severné Mariány, v rámci dohody priznal vinu v súvislosti s porušením amerického zákona o špionáži s cieľom nezákonne získať a distribuovať tajné dokumenty. Americký súd mu za tento skutok uložil trest odňatia slobody v trvaní 62 mesiacov. V londýnskom prísne stráženom väzení Belmarsh s maximálnym stupňom ochrany strávil 1901 dní.
Dĺžka uloženého trestu zodpovedala času, ktorý strávil za mrežami v Spojenom kráľovstve. Keďže tento čas sa počítal ako už odpykaný, zakladateľ servera WikiLeaks neputoval zo súdu do väzenia, ale po vyslovení rozsudku sa mohol vrátiť domov do Austrálie. Charterové lietadlo s 52-ročným Assangeom pristálo v stredu večer miestneho času 26. júna 2024 na letisku v hlavnom meste Canberra.
Zdroj feed teraz.sk
