Spojené štáty spustili v roku 1942 supertajný vojenský vedecký projekt Manhattan, ktorého cie?om bolo zhotovi? atómovú bombu. Tím vedcov viedol syn nemeckých pris?ahovalcov Robert Oppenheimer, prezývaný „otec atómovej bomby“. Základ?u vybudovali vo výskumnom stredisku v Los Alamos v Novom Mexiku. Okrem Los Alamos sa prevádzky výskumu a výroby nachádzali v rokoch 1942 – 1946 v približne troch desiatkach miest, nielen v USA, ale aj v Spojenom krá?ovstve a v Kanade.
Projekt zamestnával v ?ase svojho vrcholu takmer 130.000 ?udí a bol to dovtedy najdrahší projekt v histórii, pri?om náklady dosiahli na tú dobu obrovskú ?iastku viac ako dve miliardy dolárov, ?o zodpovedá približne 27 miliardám dolárov v roku 2023. Koncom mája 1945 oznámil Robert Oppenheimer, že bomba je hotová. Ani jeden z vedcov však nebol schopný s ur?itos?ou poveda?, aký je ú?inok novej zbrane. Jediným možným spôsobom, ako to zisti?, bolo jej pokusné odpálenie.
Test prvej atómovej bomby sa rozhodol Oppenheimer nazva? Trinity. Inšpiroval sa pritom bás?ami svojho ob?úbeného anglického básnika Johna Donna, ktorý žil na prelome 16. a 17. storo?ia. Samotnú testovaciu bombu pomenoval Gadget. Z ôsmich možných miest vybrali napokon vojenský priestor v blízkosti mesta Alamogordo.
Na mieste pokusu postavili 30 metrov vysokú železnú konštrukciu, na vrchole ktorej umiestnili bombu. Vo vzdialenosti deviatich kilometrov vznikli tri pozorovacie bunkre. Presne o 05.30 h miestneho ?asu v pondelok 16. júla 1945 došlo k explózii.
Z vrcholku veže vyš?ahol oslnivý záblesk, nieko?ko sekúnd po výbuchu nasledovala obrovská tlaková vlna a púš?ou sa šírilo spa?ujúce teplo. Vzápätí pozorovatelia videli atómový hríb. Tlaková vlna rozbíjala okná až do vzdialenosti takmer 200 kilometrov od miesta explózie. Obrovská ohnivá gu?a sa premenila na oblak hríbovitého tvaru, ktorý dosahoval výšku až 12 kilometrov. Jeden zo svedkov výbuchu, vzdialený od neho 240 kilometrov uviedol, že explózia rozžiarila oblohu ako slnko.
Skúška silou výbuchu i ú?innos?ou bomby prekonala o?akávania expertov. Naj?astejšími okamžitými reakciami boli prekvapenie, rados? a ú?ava. Vedci pôvodne predpokladali, že test uvo?nil energiu rovnajúcu sa desiatim kilotonám trinitrotoluénu (TNT). Na základe neskorších prepo?tov bol ale skuto?ný ú?inok ove?a vä?ší, až na úrovni 21 kiloton TNT.
Po teste pri meste?ku Alamogordo ostal šokovaný aj Robert Oppenheimer a sám seba ozna?il za „ni?ite?a Zeme“. Aj preto sa snažil presadzova? myšlienku, aby atómová bomba slúžila len ako hrozba, a nie na reálne použitie. V polovici 50. rokov ho obvinili z podvratnej ?innosti proti USA a zo špionáže pre Sovietsky zväz. Politickej rehabilitácie sa v Spojených štátoch napokon do?kal v roku 1963.
Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman v auguste 1945 rozkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá. V Hirošime zahynulo 6. augusta 1945 bezprostredne po explózii 70.000 až 80.000 ?udí a vyše 100.000 ?alších utrpelo ?ažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desa?tisíce ?udí.
O tri dni, 9. augusta 1945, zhodili Ameri?ania atómovú bombu na Nagasaki. Priamo po výbuchu zomrelo približne 40.000 ?udí a okolo 60.000 utrpelo zranenia. Do januára 1946 dosiahol po?et obetí 74.000.
Zdroj:
https://www.afnwc.af.mil/About-Us/History/Trinity-Nuclear-Test
https://www.osti.gov/opennet/manhattan-project-history/Events/1945/trinity.htm
Zdroj feed teraz.sk
