Takmer polovica respondentov sa stotožňuje s tým, že samosprávy by mali, vo všeobecnosti, ľudí odrádzať od používania najviac znečisťujúcich vozidiel. Naopak, 35 percent s uvedeným nesúhlasí. Podobné názory prevládajú aj pri zavádzaní nízkoemisných zón, ktoré má na Slovensku viac podporovateľov ako odporcov. Platí to rovnako pre väčšie i menšie mestá, pri tých väčších je podpora výraznejšia.
Prieskum zameraný na vnímanie nízkoemisných zón a súvisiacich opatrení v oblasti dopravy bol realizovaný aj v susednom Česku a Maďarsku. Vyplynulo z neho, že kým zavádzanie nízkoemisných zón má v Maďarsku výraznú podporu, v Českej republike je podpora nižšia ako na Slovensku.
Prieskum skúmal tiež opatrenia, ktoré by prispeli k vyššej náklonnosti verejnosti k zavedeniu nízkoemisných zón. Akceptácii by ešte viac pomohla lacnejšia (44 percent) a kvalitnejšia (43 percent) verejná osobná doprava či lepšia cyklistická infraštruktúra (28 percent). Až na štvrtom mieste sú dotácie na ekologickejšie vozidlá (27 percent).
Výsledky podľa Cyklokoalície naznačujú taktiež potenciálny prínos pre udržateľné spôsoby dopravy. Štvrtina respondentov by po ich zavedení viac využívala pešiu alebo cyklistickú dopravu, nasledovaná 18 percentami pri častejšom využívaní verejnej dopravy. Tieto čísla môžu byť podľa nej v praxi ešte znásobené, pokiaľ by bolo zavedenie nízkoemisných zón sprevádzané vhodnými kompenzačnými opatreniami pre podporu týchto druhov dopravy. Naopak, len deväť percent respondentov by zvážilo kúpu ekologickejšieho auta.
„Z odpovedí vyplýva, že pri správnej implementácii nemusia byť nízkoemisné zóny len nástrojom pre zlepšenie kvality ovzdušia obnovou vozového parku, ale majú potenciál prispieť aj k cieľom samospráv či štátu v podobe zníženia podielu automobilovej dopravy,“ skonštatoval Kollár s tým, že predpokladom je však súbežná podpora pešej, cyklistickej aj verejnej osobnej dopravy.
Zdroj feed teraz.sk
