Rezolúcia bola prijatá 116 hlasmi, proti boli Spojené štáty a Izrael a dvanásť krajín sa zdržalo hlasovania. Text „vyjadruje vážne znepokojenie nad závažným, zhoršujúcim sa, rozsiahlym a systematickým útlakom všetkých žien a dievčat v Afganistane zo strany Talibanu“. Taliban ako prísne konzervatívne islamistické ozbrojené hnutie „zaviedlo inštitucionalizovaný systém diskriminácie a segregácie, ktorý nerešpektuje ľudskú dôstojnosť a vylučuje ženy a dievčatá“, píše AFP.
Taliban sa vrátil k moci v roku 2021 aobmedzil vzdelávanie žien a ich pracovné možnosti. Zároveň im zabránil byť súčasťou mnohých oblastí verejného života. V krajine vládol aj medzi rokmi 1996 až 2001.
Členské štáty OSN vyzvali Taliban, aby „urýchlene zvrátil protichodné politiky a praktiky“ vrátane zákonov, ktoré „rozširujú už aj tak neúnosné obmedzenia ľudských práv žien a dievčat a základných osobných slobôd všetkých Afgancov“.
Rezolúcia privítala rozhovory v katarskej Dauhe, ktoré OSN iniciovala v roku 2023 s cieľom koordinovať prístup medzinárodného spoločenstva k úradom Talibanu. Vyzvala generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, aby vymenoval koordinátora na uľahčenie tohto procesu.
Spojené štáty sa postavili proti rezolúcii a odmietli spoluprácu s Talibanom. „Takmer štyri roky po prevzatí moci Talibanom pokračujeme v tých istých rozhovoroch a rokujeme s tými istými takzvanými predstaviteľmi Talibanu o zlepšení situácie v Afganistane bez toho, aby sme od nich požadovali výsledky,“ povedal zástupca USA Jonathan Shrier. „Spojené štáty už nebudú ďalej podporovať ich ohavné správanie,“ dodal.
Taliban sa vrátil k moci po uzavretí mierovej dohody so Spojenými štátmi počas prvého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa a odchode zahraničných síl z krajiny. Prvou krajinou, ktorá oficiálne uznala vládu Talibanu, sa minulý týždeň stalo Rusko.
Zdroj feed teraz.sk
