Tändzin Gjamccho, rodným menom Lhamo Dhondup, sa narodil 6. júla 1935 do chudobnej ro?níckej rodiny v dedine Taktser na severovýchode Tibetu. Vo veku dvoch rokov bol v súlade s budhistickou tradíciou uznaný za reinkarnáciu predchádzajúceho dalajlámu. V 600-ro?nej inštitúcii dalajlámu je v poradí štrnásty, ?o vychádza z budhistickej viery v prevte?ovanie. Vo februári roku 1940 ho v najvyššie položenom paláci na svete Potala v tibetskom hlavnom meste Lhasa oficiálne vymenovali za duchovného vodcu Tibetu. V súlade so starodávnym zvykom prestal používa? meno Lhamo Dhondup a prijal nové meno Tändzin Gjamccho.
Ako 6-ro?ný sa za?al vzdeláva? v kláštore, pri?om u?ebné osnovy pozostávali z piatich hlavných a piatich ved?ajších predmetov. Medzi hlavné predmety patrila logika, sanskrtská gramatika, medicína, výtvarné umenie a najvä?ší dôraz sa kládol na budhistickú filozofiu. Závere?nú skúšku absolvoval vo februári 1959 v chráme Jokhang v Lhase po?as každoro?ného festivalu Ve?kých modlitieb (Monlam Chenmo).
Po ví?azstve komunistov vedených Mao Ce-tungom a vyhlásení ?ínskej ?udovej republiky (??R) 1. októbra 1949, oživil Peking územné nároky na Tibet. V októbri 1950 prekro?ila ?ínska armáda hranice s cie?om zachráni? Tibe?anov pred imperialistickým útlakom a zabezpe?i? ochranu ?ínskych západných hraníc.
V zmluve podpísanej 23. mája 1951 v Pekingu uzavrela ??R s Tibetom 17-bodovú dohodu. Špecifikovala pri?lenenie Tibetu s tým, že sa mala zachova? jeho autonómia a sloboda vierovyznania. Územie nezávislého Tibetu bolo do ??R za?lenené ako Tibetská autonómna oblas?.
Rastúca nespokojnos? s nadvládou ?ínskych komunistov vyvolávala ozbrojené nepokoje. Do otvoreného povstania prerástli 10. marca 1959. Po jeho krvavom potla?ení Tändzin Gjamccho opustil Tibet a usadil sa v meste Dharamsála na severe Indie, ktorá mu poskytla úto?isko. Dalajlámu nasledovalo asi 80.000 krajanov.
V exile sa dalajláma 66 rokov snaží cestou nenásilia zachova? tibetskú kultúru a samostatnos? Tibetu. Postupne sa stal jedným z najrešpektovanejších svetových lídrov a jeho myšlienky o živote, š?astí a súcite inšpirujú milióny ?udí na celom svete. V septembri 1987 navrhol pä?bodový mierový plán, v ktorom sa Tibet mal sta? zónou mieru v srdci Ázie. V roku 1989 sa stal nosite?om Nobelovej ceny za mier.
Zatia? ?o pre Tibe?anov je dalajláma vodcom, symbolom a stelesnením boja za tibetskú autonómiu, pre Peking je nebezpe?ným separatistom vnášajúcim do ?íny nestabilitu. Dalajláma odmieta tvrdenie, že je separatistom a tvrdí, že chce iba vä?šiu autonómiu pre Tibet a ochranu budhistickej kultúry v regióne.
Dalajláma tento týžde? vyznáva?ov tibetského budhizmu v príhovore na modlitebnom zhromaždení v rámci série podujatí spätých s jeho jubileom ubezpe?il, že ?alší dalajláma bude vybraný a uznaný pod?a obvyklých budhistických zvyklostí. Ide o prelomové rozhodnutie pre Tibe?anov, pretože mnohí sa obávali budúcnosti bez vodcu, ako aj pre podporovate?ov tibetského budhizmu, ktorí vnímajú dalajlámu ako symbol nenásilia, súcitu a trvalého boja za tibetskú kultúrnu identitu. Peking reagoval na tieto slová vyhlásením, že reinkarnovaného dalajlámu „musí schváli? ústredná vláda.“
Tändzin Gjamccho navštívil desiatky krajín, na Slovensko zavítal trikrát. Historicky prvá návšteva 14. dalajlámu sa uskuto?nila v októbri 2000, pri tejto príležitosti mu Univerzita Komenského v Bratislave udelila ?estný titul doctor honoris causa. Druhá návšteva sa konala v septembri 2009 a naposledy bol dalajláma na Slovensku v októbri 2016, ke? sa stretol aj s prezidentom Andrejom Kiskom.
Zdroj feed teraz.sk
