„Tento rok pochovávam svojho otca. Ale iba jednu kos?, jeho dolnú ?e?us?,“ povedala pä?desiatni?ka Mirzeta Kari?ová. Jej matka je ve?mi chorá a tak sa rozhodli pochova? ho bez ?akania na nájdenie ?alších pozostatkov.
Jej otec Sejdalija Ali? sa s nieko?kým tisíckami mužov a tínedžerov pokúsil v lete 1995 utiec? pred jednotkami generála Ratka Mladi?a cez husté lesy. Nepodarilo sa mu to.
Bosniansko-srbské sily pod velením generála Ratka Mladi?a zaúto?ili na moslimskú enklávu v Srebrenici s viac ako 40.000 obyvate?mi vo východnej Bosne 11. júla 1995. V tom ?ase to bola „chránená zóna OSN“. Mala chráni? vysídlených ?udí, ktorí sem utiekli pred vojnou. Vojaci generála Mladi?a tam v júli 1995 popravili tisíce mužov a chlapcov a pochovali v masových hroboch.
Po desa?ro?iach práce bolo identifikovaných a riadne pochovaných približne 7000 obetí, asi 1000 je stále nezvestných. V prípade Sejdalija Ali?a sa našla doteraz iba jeho ?e?us?.
Zabitý bola aj jeho 22-ro?ný syn Sejdin, Sejdalijovi traja bratia a ich štyria synovia. Na cintoríne v Poto?ari už pochovali takmer 50 najbližších príbuzných Mirzety Kari?ovej.
„Všetko som dokázala vydrža?, ale myslím si, že tento pohreb bude najhorší. Pochovávame kos?. Neviem opísa? tú boles?,“ povedala.
Konflikt v Bosne si vyžiadal takmer 100.000 obetí. Medzinárodný trestný súd odsúdil generála Mladi?a, teraz 83-ro?ného, a bývalého bosnianskosrbského vodcu Radovana Karadži?a, teraz 80-ro?ného, na doživotie za vojnové zlo?iny a genocídu. Obaja sú stále vo väzení, ale ?as? bosnianskych Srbov v Republike srbskej z?ah?uje masaker v Srebrenici.
„V Republike srbskej je ve?mi zriedkavé nájs? niekoho, kto uznáva, že došlo k genocíde,“ povedala výskumní?ka na Universite Libre de Bruxelles Neira Sabanovic.
K najhlasnejším popiera?om patrí prezident Republiky srbskej Milorad Dodik. Pod?a každoro?nej štúdie publikovanej Pamätným centrom Srebrenice v roku 2024 to urobil 42-krát z celkového po?tu 305 prípadov v srbských a bosniansko-srbských médiách.
Valné zhromaždenie OSN minulý rok vyhlásilo 11. júl za medzinárodný de? venovaný spomienke na obete genocídy v Srebrenici aj napriek protestom Belehradu a Republiky srbskej.
V sobotu sa politickí lídri bosniansko-srbskej entity a Srbska spolu s hodnostármi Srbskej pravoslávnej cirkvi zhromaždia v Bratunaci ne?aleko Srebrenice na pamiatku viac ako 3.200 bosniansko-srbských vojakov a civilistov zabitých po?as vojny. Portréty približne 600 z týchto m?tvych boli tento týžde? zavesené pozd?ž cesty ne?aleko Pamätného centra Srebrenice.
„Títo ?udia sa nezú?ast?ujú na tej istej debate. Rozprávajú sa sami so sebou a stále sú v roku 1995,“ povedal vo štvrtok miestnej televízii riadite? Pamätného centra Srebrenice Emir Suljagi?.
Zdroj feed teraz.sk
