Ako v noci na piatok informovala agentúra AFP, toto rozhodnutie znamená, že približne 20 krajín v Latinskej Amerike a Karibiku, uznávajúcich jurisdikciu súdu, bude musieť uskutočniť legislatívne reformy, ktoré môžu sprísniť povinnosti ukladané firmám – čo environmentálne organizácie dlhodobo požadovali, píše TASR.
„Štáty musia prijať všetky potrebné opatrenia na zníženie rizík vyplývajúcich… z degradácie globálneho klimatického systému,“ uviedol súd so sídlom v Kostarike v reakcii na žiadosť, ktorú podali Kolumbia a Čile.
Súd zdôraznil, že „právo na zdravé životné prostredie“ je medzi právami chránenými Americkým dohovorom o ľudských právach.
Súd je autonómna právna inštitúcia, ktorá vykladá a uplatňuje Americký dohovor, ratifikovaný viac ako 20 krajinami vrátane Argentíny, Brazílie, Čile, Mexika a Peru.
Podľa rozhodnutia súdu musia jednotlivé štáty „prijať legislatívne a iné opatrenia, aby zabránili porušovaniu ľudských práv zo strany štátu aj súkromných spoločností.“
„Štáty musia vyzvať všetky spoločnosti, ktoré majú sídlo alebo pôsobia na ich území, aby prijali účinné opatrenia v boji proti klimatickej zmene a jej vplyvom na ľudské práva,“ uviedol súd.
Prvá reakcia na verdikt súdu neprišla od členského štátu OAŠ, ale z malého tichomorského ostrovného štátu Vanuatu, ktorý rozhodnutie označil za „prelomové“.
Rozsudok privítali aj environmentálne organizácie: Centrum pre medzinárodné environmentálne právo (CIEL), ktoré sa na prípade podieľalo, uviedlo, že takéto „poradné stanoviská“ predstavujú „autoritatívne vyjadrenia záväzného medzinárodného práva a majú značnú právnu váhu.“
„Súd otvoril novú cestu a stanovil silný precedens,“ povedala Nikki Reischová, riaditeľka klimatického a energetického programu CIEL. Viviana Krsticevicová, výkonná riaditeľka Centra pre spravodlivosť a medzinárodné právo (CEJIL), ZASA vyhlásila, že rozhodnutie stanovuje „právne záväzné štandardy“ na ochranu práva na zdravé životné prostredie. Marcella Ribeirová, právnička z Medziamerického združenia na obranu životného prostredia, dodala, že je to prvýkrát, čo medzinárodný súd „priamo riešil klimatickú zmenu ako právnu a štrukturálnu otázku ľudských práv.“
Zdroj feed teraz.sk
