Prípravy podľa dvoch nemenovaných zdrojov zaznamenali americké tajné služby v nešpecifikovanom čase po prvom raketovom útoku Izraela na Irán z 13. júna. Míny v prielive neumiestnili, no nie je tiež jasné, či ich z lodí vyložili.
Informácia naznačuje, že Teherán to mohol myslieť vážne s hrozbou uzavretia jednej z najrušnejších námorných trás na svete. Cez Hormuzský prieliv, spájajúci Perzský záliv s Arabským morom, prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu a jeho blokáda by pravdepodobne prudko zvýšila svetové ceny energií.
Iránsky parlament podľa správ podporil zablokovanie prielivu 22. júna, krátko po americkom bombardovaní troch kľúčových nukleárnych závodov islamskej republiky v snahe ochromiť jej jadrový program. Konečné rozhodnutie ale bolo na Najvyššej rade pre národnú bezpečnosť, uviedli vtedy štátne médiá. Irán sa už v minulosti viackrát blokádou Hormuzského prielivu vyhrážal, nikdy však takýto krok neurobil.
Podľa zdrojov Reuters americká vláda nevylučuje možnosť, že nakladanie mín bolo len lesťou. Iránci mohli míny pripravovať, aby Washington presvedčili o vážnosti svojich hrozieb, hoci uzavrieť prieliv nemali v úmysle. Iránska armáda mohla eventuálne robiť prípravy pre prípad, že lídri krajiny vydajú príslušný pokyn.
Zdroj feed teraz.sk
