Rada Európskej únie vo svojom vyhlásení uviedla, že prvýkrát boli hospodárske sankcie voči Rusku uplatnené v roku 2014 a potom výrazne rozšírené vo februári 2022 za nevyprovokovanú, neoprávnenú a nezákonnú vojenskú agresiu voči Ukrajine.
Sankcie EÚ v súčasnosti pozostávajú zo širokého spektra sektorových opatrení, okrem iného obmedzení obchodu, financií, energetiky, technológií a tovaru dvojakého použitia, priemyslu, dopravy či luxusného tovaru.
Brusel takisto zakázal dovoz alebo prepravu ropy a určitých ropných produktov z Ruska do EÚ, vyňal niekoľko ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT a pozastavil vysielanie niekoľkých médií, ktoré označuje za dezinformačné kanále podporované Kremľom. Okrem toho sú zavedené osobitné opatrenia, ktoré umožňujú EÚ vysporiadať sa s obchádzaním sankcií.
„Pokiaľ bude Ruská federácia svojím protiprávnym konaním naďalej porušovať základné pravidlá medzinárodného práva vrátane najmä zákazu použitia sily, je vhodné ponechať v platnosti všetky opatrenia uložené EÚ a v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia,“ uviedla Rada EÚ – orgán, ktorý združuje ministrov vlád členských krajín Únie.
Členské štáty od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijali 17. balíkov protiruských sankcií. Posledný z nich, ktorý sprísňuje obmedzenia proti tzv. tieňovej flotile lodí, ktoré Moskva využíva na prepravu ropy a ropných produktov, prijali v máji.
V poradí 18. sankčný balík predstavila Európska komisia 10. júna, podľa nej má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského priemyslu. Takisto sa v ňom navrhuje znížiť cenový strop na ruskú ropu a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Proti jeho prijatiu sa momentálne stavia Slovensko a Maďarsko.
„Európska únia je naďalej pripravená zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prijatím ďalších sankcií,“ uvádza sa vo vyhlásení Rady EÚ.
Zdroj feed teraz.sk
