„Koaliční poslanci už sú asi na dovolenkách, ich to nezaujíma a týmto je to pre nich vybavené. Myslím si, že to dokazuje aj to, aký vzťah majú k štátu. Že tu nejde vôbec o obranyschopnosť, národnoštátne záujmy Slovenska, ale tu sa vždy riešia nejaké partikulárne záujmy niektorých jednotlivcov tejto vládnej koalície,“ vyhlásil opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS), ktorý zvolanie inicioval.
Podpredseda výboru Michal Bartek (Hlas-SD) upozornil, že na rokovaní neboli ani niektorí opoziční poslanci. „Aj tak by sme len konštatovali, že Slovensko sa správa ako zodpovedný partner v rámci Severoatlantickej aliancie,“ myslí si. Osobne o téme podľa svojich slov nemá problém diskutovať kedykoľvek. Krúpa na otázky o absencii opozičných politikov reagoval, že koalícia má vo výbore väčšiu a opozícia by ani pri svojom plnom počte nemohla rokovanie otvoriť.
Poslankyňa Andrea Turčanová (KDH) chcela kompetentným na zasadnutí položiť viacero otázok týkajúcich sa práve výdavkov na obranu. „Ja som chcela sa pýtať napríklad na otázky duálneho využitia investícií. Vieme, že v Prešove sa stavia nemocnica, majú sa stavať nejaké mosty a cesty, ale napríklad, čo sa týka strategických surovín, o tom som sa zatiaľ nikde nedozvedela. Keďže Slovensko je hlavne automobilová krajina, máme najviac rozvinutý automobilový priemysel a sme teda závislí na strategických surovinách, ako je ródium, lítium a ďalšie. Čiže preto ma zaujímalo, či vôbec niekto na vláde uvažuje aj s takouto investíciou,“ vysvetlila.
Turčanovej sa tiež nezdá postupné zvyšovanie výdavkov. Spomenula, že Slovensko by mohlo zvyšovať výdavky o 0,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, čo však v horizonte desiatich rokov navýši peniaze do obrany iba na štyri percentá HDP, nie na päť.
Členské krajiny NATO sa v stredu (25. 6.) dohodli, že do roku 2035 zvýšia svoje obranné výdavky na päť percent HDP. V záverečnom vyhlásení samitu v holandskom Haagu lídri 32 spojeneckých štátov tiež potvrdili záväzok vzájomnej obrany.
Zdroj feed teraz.sk
