V SR treba budovať kapacity na spracovanie textilu

Bratislava 29. júna (TASR) – Na Slovensku treba budovať zberové a triediace kapacity na spracovanie domáceho textilu. Dôvodom je, že najväčšie triediace kapacity momentálne dotrieďuju len odpadový textil zo západu. Slovensko zároveň potrebuje systémovú zmenu, a to jasné pravidlá pre triedenie, efektívne financovanie cez rozšírenú zodpovednosť výrobcov a investície do reálnej recyklácie. TASR o tom informoval Juraj Kunák, zakladateľ projektov Ekocharita a Jura Terra, ktoré sú zamerané na zber a triedenie použiteľného šatstva a textilu.

„Hoci od začiatku roka platí povinnosť triedeného zberu textilu pre všetky samosprávy, realita je rozpačitá,“ povedal Kunák. Zber textilu vhodného na opätovné použitie prostredníctvom kontajnerov začína byť podľa neho pre samosprávy finančne náročný. Cena za zber a triedenie sa pohybuje priemerne od 50 do 250 eur za tonu. „Závisí od kvality. Čím je vyzbieraný textil a šatstvo kvalitnejšie, tým je cena nižšia,“ podotkol Kunák. Zber a zhodnotenie odpadového textilu zo zberných dvorov stojí 460 eur za tonu.

Zároveň platí, že na Slovensku je nedostatok triediacich kapacít a spracovateľov textilného odpadu, a preto je často jediným dostupným riešením pre samosprávy „lacné“ skládkovanie, čo je v rozpore s cieľmi cirkulárnej ekonomiky, tvrdí odborník.

Priblížil, že slovenská legislatíva určila samosprávam povinnosť, ale neposkytla im jasnú metodiku ani systémové financovanie, ako celý systém zabezpečiť. „Mestá musia službu zabezpečovať zo zákona, pričom platia za každý vyzbieraný kilogram, ak si zber neorganizujú vlastnými silami alebo dnes ‚zázrakom‘ nemajú bezplatnú zmluvu so zberovou spoločnosťou,“ poznamenal Kunák. Mestám podľa neho chýba podrobnejšia legislatíva a volajú po čo najrýchlejšom zavedení rozšírenej zodpovednosti výrobcov. K tomuto systému sa prihlásili aj slovenskí výrobcovia a distribútori textilu združení v asociácii Satex. Taktiež sa chcú podieľať na manažérskej a finančnej zodpovednosti za zber a spracovanie textilu uvedeného na trh. Na Slovensku by sa rozšírená zodpovednosť mala zaviesť najskôr od roku 2026.

Kunák vníma potenciál v opätovnom využití a recyklácii textilu, no rovnako aj výzvy, s ktorými sa musí SR v najbližších rokoch popasovať, ako sú vandalizmus kontajnerov, nižšia kvalita a objem opätovne použiteľného textilu, nárast nepoužiteľného odpadového textilu a vyššie náklady na zber, triedenie a zhodnotenie. „Bez aktívnej spolupráce štátu, samospráv, výrobcov aj konečných spracovateľov to nepôjde. Slovensko nesmie zaspať dobu a musí si nájsť vlastnú cestu udržateľného nakladania s textilom – nielen na papieri, ale aj v praxi. Ak to dnes zanedbáme, v budúcnosti to bude pre nás omnoho drahšie,“ myslí si Kunák.